top of page
Vyhledat

Dole s Veľkým treskom! Teleskop Jamesa Webba obrátil kozmológiu hore nohami

Aktualizováno: 26. 5. 2023

Tento článok nadväzuje na článok Alana Woodsa z roku 2005, ktorý máme preložený na našom webe, s nadpisom "Alternativa k Velkému třesku: „Vesmír neměl žádný začátek a nebude mít žádný konec."", čítaj tu. Najnovšie vedecké poznatky opäť dokazujú správnosť marxistických výhľadov, kde súdruh Alan kritizoval už relatívne dávno teóriu Veľkého tresku z filozofického, materialistického hľadiska, nadväzujúc na odvážnych vedcov vystupujúcich proti establišmentu, jeho kritika zväčša potvrdená novým teleskopom Jamesa Webba. - redakcia



Tridsať rokov po spustení Hubblovho teleskopu jeho nástupca, teleskop Jamesa Webba, bol spustený. Kozmológovia vyznávajúci teóriu Veľkého tresku očakávali, že ukáže spätný obraz mladých galaxii [podľa teórie Veľkého tresku, keďže sa vesmír rozpína stále väčšou rýchlosťou a svetlo sa nešíri okamžite, ak sa pozrieme dosť hlboko do vesmíru, uvidíme mladší vesmír, a, podľa dnešnej kozmológie, nakoniec Veľký tresk, začiatok vesmíru – pozn. prekl.], ktoré vznikli krátko po „začiatku“ vesmíru. Ale po nazretí hlbšie do kozmu, teleskop Jamesa Webba (TJW) nám posiela obrazy, ktoré protirečia etablovanej kozmológii, a naznačuje, že vesmír je nekonečný v čase a priestore.


Obrázok: Ball aerospace, Flickr



Obrazy, ktoré spätne posiela TJW zachvátili svet. Sú tie najostrejšie a tie najďalej zachytené obrazy vesmíru doteraz. Ako sa dalo čakať, jeden jezuita astronóm, pracujúci vo vlastnom obzervatóriu Vatikánu, opísal obrázky ako „Božie stvorenie nám odhalené, a v nich vidíme Jeho úžasnú moc a lásku ku krásnemu.“


Ale, ďaleko od obrazu Božieho stvorenia, TJW nám teraz zasiela dáta, ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre moderný kreacionistický mýtus: Veľký tresk. Čím hlbšie sa teleskop díva do vesmíru, začína protestovať proti dlho držaným predsudkom o vzniku a rozvoji vesmíru, a pýta sa brilantne hlboké vedecké a filozofické otázky.


JSW bol vyslaný do obehu 1,5 miliónu kilometra od našej planéty len minulý december a po zhruba 6 mesiacoch kalibrovania a 12 hodín plnohodnotného chodu vyprodukoval najokúzľujúcejšie obrazy. Jeho oko, o veľkosti 25 m2, je schopné zachytiť široké spektrum infračerveného svetla. Vskutku, je stokrát výkonnejšie, ako jeho predchodca – Hubblov teleskop. Teleskop Jamesa Webba sa zapíše do histórie ako skutočný priekopník kozmológie.


Na tlačovej konferencii NASA odhalila päť týchto obrazov.


Na jednom z nich pozorujeme hmlovinu Carina, vzdialenú od Zeme 7500 svetelných rokov. Tu budú vedci môcť presne pozorovať proces vzniku hviezd. Vedkyňa NASA Amber Straughn vysvetľuje: „Kde vidíme kozmické útesy a nekonečné more, vidíme aj množstvo hviezd. Vidíme novorodené hviezdy v hmlovine Carina, kde ultrafialová radiácia a hviezdne vetre tvoria obrovské múry prachu a plynov. Môžeme pozorovať stovky nových hviezd. Príklady bublín a trysiek vytvorených novonarodenými hviezdami popri ďalších galaxii v pozadí.“


Hmlovina Carina, ležiaca 7500 svetelných rokov od Zeme, zobrazuje masu plynu a prachu, kolísku pre nové hviezdy. / Zdroj: NASA



Ďalší nádherný obraz ‚Osmičkovej hmloviny‘ ukazuje umierajúcu hviezdu, obklopenú gigantickou sférou plynu, ktorá vyzerá ako meňavka s večne trpiacou hviezdou v jej centre. V ‚Carine‘ môžeme študovať vznik hviezd, kým tu ich zánik.


Vskutku úžasná je fotografia Štefanovej kvintety, okolo 300 miliónov svetelných rokov od nás. Je zachytených päť galaxií, pričom sa štyri z nich navzájom obiehajú, niečo také po prvýkrát pozorované. Tento kolosálny kozmický tanec je vraj spojený s čiernou dierou, ktorá vypúšťa plyn s energiou s ekvivalentom zhruba 40 miliárd násobkom svietivosti Slnka. Podľa astronóma z Európskej vesmírnej agentúry Giovanna Giardina: „Čiernu dieru nevidíme, ale vieme pozorovať ako konzumuje a ohýba hmotu.“ Vedci chcú využiť toto nové dáta na odhalenie takýchto javov medzi galaxiami a ich rolu v zrode kozmických telies.


Štefanova kvinteta, vzdialená okolo 300 miliónov svetelných rokov od Zeme, zachycuje päť galaxií v jednej fotke. / Obrázok: TJW



Len 1 150 svetelných rokov od nás pozorujeme plynového giganta, planétu menom WASP-96b, objemovo približne polovica Jupiteru, ale 1,2 krát jeho veľkosti. Planéta, v ktorej boli nájdené dôkazy vody. Výpary vody, základ života ako ho poznáme, by vo vesmíre mohli existovať v hojnosti. Od roku 1995 sme objavili okolo 5 000 exoplanét (planéty mimo nášho hviezdneho systému). Teleskop Jamesa Webba pomôže pri ich štúdiu a posúdení, či niektoré z nich obsahujú podmienky pre život.


Nové snímky ukazujú výnimočnú rozmanitosť hmoty v rôznych štádiách jej dych berúcej evolúcie. Odhaľujú vesmír, ktorý je scénou kolosálnych procesov pôrodu a ničenia, nepredstaviteľných rozporov, ktoré vytvárajú hviezdy a galaxie, z ktorých sa vynárajú podmienky pre život. Sme svedkami ohromujúcich panorám, ktoré ukazujú vyvíjajúcu sa zložitosť hmoty v jej dialektickom rozvoji.



Veľký tresk


Možno najúžasnejšia a najširšie kolovaná snímka, nazvaná ‚Webbovo prvé hlboké pole‘, je nádherná koláž vzdialených galaxií. Bill Nelson, riaditeľ NASA, hovorí, že reprezentuje „malinkú časť vesmíru o veľkosti zrnka piesku na prste vystretej ruky.“ Vidno nespočet galaxií každého tvaru. Pretiahnuté, sploštené, guľaté; iné tak jasné, že zatieňujú ich susedov. „Vesmír nás ohromuje,“ hovorí Nelson. „Nedokážeme si ho predstaviť a pochopiť jeho rozsah. Je to lepšie s fotografiou? Snímka nie je schopná zachytiť všetku jeho veľkoleposť, ale máme najlepšiu doteraz. So všetkými emóciami sa na ňu celý týždeň pozeráme. Aký by bol Karol Sagan vyškerený, keby ju videl!“


Možno najúžasnejšia a najširšie kolovaná snímka, nazvaná ‚Webbovo prvé hlboké pole‘, je nádherná koláž vzdialených galaxií / Obrázok: NASA



Najvzdialenejšie z týchto galaxií, ktoré sa zdajú červené kvôli tzv. ‚červenému posunu‘ a gravitačným šošovkám, ktoré deformujú ich zdanlivý tvar, vyžiarili ich svetlo pred viac ako 13 miliardami rokov podľa predbežných výpočtov; to je pár stoviek miliónov rokov po tom, čo mal byť stvorený vesmír. Pozorovanie stále starších galaxií, ktoré ledva predbiehajú údajný vznik vesmíru, sa pýta otázky ohľadom legitimity teórie Veľkého tresku. Ako môžu jasné, plne sformované galaxie existovať, v kozmickej mierke, púhe momenty po narodení vesmíru? Dalo by sa to prirovnať k pôrode dospelého človeka. Podľa najširšie uznávaných teórií sa galaxie formujú z malých, nenápadných oblakov, ktoré postupne splývajú do kozmických telies. Tento proces trvá miliardy rokov.


V časoch údajne novorodeného vesmíru mali existovať iba ledva viditeľné, najchabšie trpasličie galaxie, ktoré by až neskôr dospeli do takých útvarov. A napriek tomu snímky, ktoré nám poslal TJW, dekorujú galaktické obry, ktoré jednoducho nemohli existovať v čase, ktorý im vymedzila teória Veľkého tresku.


Niektoré pozorovania ešte spred spustenia TJW niekoľkým astronómom nedávali spať. Galaxia GN-z11 bola objavená v roku 2016, ktorej svetlo, podľa súčasných teórií, malo byť vyžiarené pred 13,4 miliardami rokov, len 400 miliónov rokov pred údajným vznikom vesmíru. V astronómií je 400 miliónov rokov žmurknutie oka. V 2020 bola objavená najstaršia známa čierna diera – 12,8 miliárd rokov stará. Ale ako mohlo vzniknúť niečo ako čierna diera, superhusté vesmírne teleso [aby sme vytvorili čiernu dieru z našej planéty, museli by sme ju stlačiť do veľkosti arašidového oriešku – pozn. prekl.], keď bola hmota príliš rozptýlená na to aby spôsobila gravitačný kolaps? Becky Smethurstová, mladá vedkyňa na Oxfordskej univerzite a špecialistka na čierne diery hovorí:


„Dajme tomu, že sa prvé hviezdy sformovali 200 miliónov rokov po Veľkom tresku. Po tom, čo sa zrútili, máte okolo trinásť a pol miliardy rokov pre nárast čiernych dier do objemu niekoľko miliárd násobne väčšieho, ako naše Slnko. To je moc málo pre takú veľkosť pre štandardný nárast.“


Iný príklad: v 2021 bola objavená galaxia BRI 1335-0417, špirálovitá galaxia 12,4 miliardy rokov stará, o miliardu rokov skôr, ako by podľa teórie Veľkého tresku malo trvať vytvorenie takýchto galaxií.


„Objavili sme ‚mamutov‘, ktorí by nemali existovať. Teraz potrebujeme viac informácií, aby sme zistili, ako sa tam dostali,“ hovorí fyzik Guillermo Barro z Tichomorskej univerzity.


TJW má potenciál odkryť ešte viac, hýbať túto diskusiu dopredu. Ale my sa domnievame, že ďalšie dáta ešte viac skomplikujú život prorokom Veľkého tresku.


Hmlovina tarantuly / Obrázok: TJW



Je stále skoro a je potrebná podrobnejšia analýza, aby sa objavy potvrdili. Ale niektorí sú už teraz presvedčení, že TJW zachytil tie najstaršie galaxie doteraz pozorované: GLASS-z11 a GLASS-z13, prezývaná ‚Glassy‘. Podľa predbežných analýz sa tieto galaxie vytvorili len 300 miliónov rokov po Veľkom tresku. Pre porovnanie je naša planéta stará 4,5 miliardy rokov. Našej galaxii – Mliečnej dráhe – zaberie 200 miliónov rokov len aby dokončila jednu rotáciu! Klasická teória vývoju galaxií nevie vysvetliť ako tieto galaxie vznikli za tak krátky čas. A toto je len začiatok. Iné nezverejnené dokumenty tvrdia, že identifikovali ešte staršie galaxie. Podľa jedného vedeckého novinára:


„Veru, astrofyzici sú už teraz nútení priznať, že skorý vesmír bol omnoho rušnejší, ako si mysleli. Hviezdy sa zrejme začali tvoriť ďaleko rýchlejšie ako niektoré modely predpovedali. Ako sa hmota zhlukovala a začala vytvárať tieto galaxie tak skoro? Zatiaľ nevieme. Ale Webb zrejme už teraz prepisuje všetko, čo sme si mysleli o začiatku... no, všetkého.“


V tom istom článku ohľadom Glassy píšu:


„Astronómovia sa vyžívajú v možnosti existencie Glassy, ktorá, okrem toho, že môže búrať rekordy, je ďaleko podivnejšia, ako sa domnievali. Astronómovia boli vždy tej mienky, že galaxie o takej veľkosti nemohli existovať tak skoro v histórií vesmíru a že by začali riadne naberať hviezdy okolo 500 miliónov rokov po Veľkom tresku. Ale Glassy je veľmi žiarivá, čo znamená, že obsahuje nadbytok hviezd, spolu miliardkrát tak masívne, ako je naša hviezda.“


Okrem veľkosti galaxií predstavuje problém pre teóriu Veľkého tresku aj ich zloženie. Prvky z ktorých sa skladajú naznačujú, že boli zrecyklované niekoľko krát počas generácií tvorenia hviezd [počas búrlivých procesov v priebehu smrti (väčších) hviezd sa zvyknú tvoriť nové, zložitejšie prvky – pozn. prekl.]. Teoretici Veľkého tresku predpokladajú, že po počiatočnom výbuchu existoval iba vodík, hélium a malinké množstvo ťažších prvkov. Ale pozorujeme prekvapivú hojnosť ťažších prvkov a prachu vyprodukovaných skoršími hviezdami v týchto skorých galaxiách. Opäť podľa vedca skúmajúceho takéto galaxie v 2020:


„Z predošlých štúdií vychádzalo, že tak mladé galaxie budú obsahovať malé množstvá prachu. Ale teraz vidíme, že okolo 20% galaxií, ktoré vznikli v tejto skorej epoche, sú veľmi prašné a značný zlomok ultrafialového svetla je už týmto prachom zakrytá.“


Otázka formácie galaxií – obrovské nahromadenie víriaceho sa prachu, plynov a hviezd – je iba špic ľadovca. Pozorovacia astronómia odkryla ďaleko väčšie objekty, ktoré totálne zmiatli kozmológov. Podľa niektorých predpokladov, ktoré tvoria časť z teórie Veľkého tresku, by nemal žiadny kozmický objekt presahovať šírku 250 miliónov svetelných kilometrov. Napriek tomu každý rok odkryjeme väčšie a väčšie megaštruktúry, ktoré sú miliardy svetelných rokov široké.


V 2021 astronómovia objavili zostavu menovanú „Veľký oblúk“. Príliš nejasný pre pozorovanie voľným okom, pokrýva časť neba dlhú 20 priemerov Mesiaca. Tento reťazec galaxií je vzdialený nepredstaviteľných 9 miliárd svetelných rokov od Zeme [84 a 12 núl kilometrov – pozn. prekl.] a dlhý 3.3 miliárd svetelných rokov. Nie je pochyby že TJW objaví ďalšie mamutie štruktúry, a niektoré možno ešte enormnejšie ako Veľký oblúk.


Samotnému svetlu by trvalo miliardy rokov, aby obišlo taký objekt. Kolaps hmoty pod gravitáciou by trval eóny.


Tieto objavy priťahujú lano teórii Veľkého tresku. Raz príde bod, po ktorom už jeho zástanci nebudú môcť ďalej posúvať cieľovú čiaru, aby vnútili fakty do ich pohľadu, ako to robia už desaťročia.


Veda skutočne nadpreduje až keď spíšeme teórie, ktoré vysvetlia naše pozorovania. Nahromadenie nevysvetliteľných zistení v určitom bode vynúti revíziu teórie. Medzi astronómami vládne rozrušená nálada. Nadpis jednej predpublikačnej práce začína slovom „Panika!“. „Teraz neviem zaspať, bdelá o tretej ráno a rozmýšľam, či všetko, čo som dokázala, je nesprávne,“ tweetla Alison Kirkpatrick z Kansaskej univerzity.


Avšak uvedomenie elít vedeckej komunity je celkom konzervatívne. Čiže namiesto toho, aby spochybnili prevládajúcu teóriu, odmietajú galaxiám ich zrodenie. Obhajcovia Veľkého tresku, napriek dôkazom galaxií starých ako vraj samotný vesmír, predpokladajú, že sa oné galaxie vytvorili rýchlejšie, ako sa pôvodne myslelo.


Nie je ani jeden dôvod prečo si nemyslieť, že vývoj vesmíru nebol prerušovaný náhlymi obdobiami prudkého rozvoju. Je možné, že sa udial viac ako jeden boom tvorby galaxii. Vesmír je podriadený nečakaným a rapídnym dialektickým procesom. Pokusy o upravenie pomerov pôrodov galaxií má viac spoločného so zachránením čím ďalej tým viac nepravdepodobnejšej teórie ako s ich vysvetlením.



Dopplerov posun


Kozmológia založená na Veľkom tresku utrpela veľa týchto ‚narovnaní‘ v jej histórii. Táto teória pochádza z hádam najabsurdnejšej extrapolácie v dejinách vedy. V 20tych rokoch minulého storočia astronóm Edwin Hubble prvýkrát pozoroval, že čím ďalej je galaxia od nás, tým sa zdá červenšia. Toto sčervenanie možno vysvetliť Dopplerovým javom, kde sa spektrálne čiary posúvajú smerom k červenému koncu spektra keď sa objekt hýbe od nás. Pomocou tohto astronómovia vydedukovali, že sa vesmír rozpína. Avšak z tohto bol vyvodený extrémny a absurdný záver: ak sa všetko hýbe smerom preč od všetkého ostatného, tak niekedy v minulosti všetka hmota jestvovala v jedinom bode, ktorý zástancovia teórie Veľkého tresku nazývajú ‚singularita‘, nie väčšom ako atóm vodíka. V tomto čase vraj vznikla nie len všetka hmota a energia, ale aj samotná štruktúra času a priestoru.


Ale Dopplerov posun je pri najlepšom dôkazom o rozpínaní sektoru vesmíru, nie singulárneho a absolútneho začiatku času a priestoru. Tu máme nešťastný príklad faktu, ktorý bol vyhrotený do jeho úplneho limitu. Veľký tresk ani nie je otázkou vedeckých dôkazov ako ich filozofickou interpretáciou. To, že časť vesmíru ktorú my vidíme sa zväčšuje neznamená, že tak robí celý vesmír, a už vôbec nie, že toto všetko vychádza z bodu singularity, v ktorom záhadne a mysticky vznikol samotný čas a priestor.


Niektorí popierajú, že Veľký tresk predstavuje začiatok času. Tvrdia, že teória Veľkého tresku jednoducho hovorí, že vesmír kedysi existoval v horúcom, hustom stave. Ale moderní prestížni kozmológovia naozaj veria, že Veľký tresk predstavuje začiatok času. „Vesmír neexistoval vždy,“ vysvetľuje Stephen Hawking, „naopak, vesmír, a samotný čas, mal začiatok, a tým bol Veľký tresk... Začiatok reálneho času by bol singularita, v ktorej by sa rozpadli zákony fyziky.“ Ale, pri všetkej úcte, „alternatívne“ teórie, ktoré sa pri Veľkom tresku vyhýbajú singularite (Veľký skok, kolízia membrán, atď.) nie sú o nič menej špekulatívne alebo absurdné ako je poňatie singularity.


Stephen Hawking je jeden z popredných moderných kozmológov, ktorí obhajujú existenciu začiatku času / Obrázok: elhombredenegro



Astronóm, ktorý ako prvý predložil hypotézu Veľkého tresku v 1920tkách, Georges Lemaître, skutočne vôbec nemal problém s tvrdením, že kozmický červený posun nejakým spôsobom dokazuje, že vesmír vznikol ex nihilo. Keďže bol vysvätený kňaz, mal jasno v tom, odkiaľ sa vesmír zobral: bol vytvorený z ničoho naším Pánom, všemohúcim Bohom. Lemaître získal hojné vavríny od Vatikánu za jeho prínosy viere.


Napriek všetkému sa môže zdať úctyhodné, že teória prežila storočie astronómie a jej pozorovaní. Avšak dnes teória Veľkého tresku zdieľa len povrchové črty s jej originálom, práve preto, lebo nebola schopná vysvetliť nové nálezy. Jediný obzervačný „úspech“ teórie za posledné storočie je pozorovanie z roku 1965, tzv. Mikrovlnové pozadie – elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza zo všetkých strán vesmíru o teplote 2,7K.


Ale ani toto nesedí s predpokladmi. Veď ak sa vesmír rozpína, svetlo, ktoré nás zasahuje z jednej časti oblohy, nikdy nemohlo prísť do bežného styku s regiónom, ktorý vyžaruje svetlo z priamo opačnej časti neba. Ale aj tak sú rovnakej teploty. Aby boli urovnané tieto nezrovnalosti, bolo vymyslené ‚inflačné pole‘: obdobie krkolomnej expanzie krátko po vzniku vesmíru. Nevieme o žiadnom vesmírnom mechanizme, ktorý by túto zázračnú teóriu podložil. Bola jednoducho vyčarovaná z ničoho, aby zachránila hypotézu. Je jednou z niekoľkých čisto matematických výmyslov, pre ktoré nie je fyzických dôkazov. Iné zahŕňajú napr. temnú hmotu a temnú energiu, ktorú kozmológovia nikdy nevideli ale ktorá, podľa nich, tvorí 95% všetkého v existencií. Najnovšia storka o nezvyčajne turbolentných detstvách galaxii je len najnovší prídavok do škrípajúcej teórie preplnenej protikladmi.


Astronóm, ktorý ako prvý predložil hypotézu Veľkého tresku v 1920tkách, Georges Lemaître, nemal problém s tvrdením, že kozmický červený posun dokazuje, že vesmír vznikol z ničoho. / Obrázok: Katholieke Universiteit, Leuven


Myšlienka, že čas, priestor a energia vznikla z ničoho je kompletne nekompatibilná s materialistickým náhľadom na svet.


Všetka skúsenosť ľudstva dokazuje, že ani kúsok hmoty nemôže byť zničený. Hmota je jej vlastným pánom: kombinujúca sa, rozpadávajúcu sa a prestavávajúca sa po veky vekov, navždy. Logické východisko stvorenia všetkého z ničoho je, že prvotná pohnútka k Veľkému tresku bol nemateriálny Boh.


Dátum Stvorenia mohol byť pretočený z 6 000 rokov dozadu na 13,8 miliárd, ale to neuberá na jeho absurdite. My materialisti odmietame všetko, čo predpokladá stvorenie alebo zničenie hmoty. Materiálny vesmír je meniaci sa a nekonečný. Toto sa prirodzene pýta nové otázky – vyriešením starých problémov vzniknú nové. Ale tak ako sa zdalo, že kniha Genézy „vyriešila“ problém vzniku Zeme, ktorý nebol rozlúštený na skutočne vedeckej báze až do 18. storočia, takú istú rolu hrá dnes teória Veľkého tresku, ktorý problém „rieši“ Dopplerovým posunom a s Mikrovlnným pozadím.


Nie sme kozmológovia. Nehráme sa, že máme všetky odpovede na takéto problémy. Ale vkladáme vieru do nových zistení – napr. tie, ktoré nám ponúka teleskop Jamesa Webba – že potvrdia náš materialistický pohľad na svet a navždy rozvráti mýtus Stvorenia.


Kopernikova revolúcia


Keď sa riadne zamyslíme nad súčasným stavom kozmológie, spomenieme si na krízu, ktorá povalila geocentrickú kozmológiu 15. storočia. Ako Veľký tresk bola geocentrická teória s nami dlho, ba ešte dlhšie, ako teória Veľkého tresku! Anaximander vyznával takúto teóriu v 6. storočí pred Kristom. Aristoteles jej dal prepracovanejšiu formu okolo 350 pr. Kr., kde Slnko, hviezdy a planéty obiehajú Zem po okrúhlych dráhach. Ale bol to alexandriánsky astronóm, Ptolemaios, kto dal teórii dokončenú, dokonca aj elegantnú formu koncom 2. storočia nášho letopočtu.


V jeho vesmíre Slnko, Mesiac a hviezdy boli ako krištáľové gule, ktoré obiehali Zem. Pohyb planét bol zahmlený. Aby vysvetlili ich opačný pohyb, boli umiestnené na nebeské sféry ležiace na iných sférach. Napriek niektorým domysleným konceptom tento model vesmíru veľmi dobre interpretoval vtedajšie pozorovania. Avšak počas stáročí sa nahromadili nové, presnejšie zistenia. Bol dokázaný výborný astronomický výskum na základe starej, zaprášenej kozmológii, ale stará teória nezvládala do seba zabudovať nové poznatky.


Namiesto vyhodenia starej teórie začali astronómovia vynaliezať sféry na sférach. Výstredníky, epicykly a deferenty boli rozmnožené ad absurdum aby sa nové fakty vmestili do teórie, niečo ako dnešná inflácia, temná hmota a temná energia. Už okolo 15. storočia bola stará teória v kríze a čakala na svoj coup de grâce (smrteľná rana z milosti), ktorý priniesol Kopernik v 1543, kde na jeho smrteľnej posteli vydal svoje majstrovské dielo De Revolutionibus Orbium Coelestium, teda O obehu nebeských telies.


Kopernik priniesol riadnu revolúciu v astronómii a bol priekopníkom ozajstnej modernej vedy v Európe / Obrázok: Verejná doména



Podľa Kopernika, ďaleko od toho, že Zem je pevný stredový bod vesmíru, sa Zem hýbe spolu s inými planétami okolo Slnka po takmer okrúhlej dráhe. Toto bola hlboká revolúcia v astronómii a ozajstný začiatok modernej európskej vedy. Ale negácia starej teórie nepredstavovala jej kompletné zničenie. V skutočnosti Kopernikova teória vôbec nebola matematicky nerovnaká so starým pohľadom Ptoleamiosa, ako sa ukázalo pri dánskom astronómovi Tycho Brahe, ktorý viedol zúfalý posledný boj proti kopernikanizmu. Práve naopak, vždy, keď vedecká teória nahradí starú, v dialektickom procese negácie vždy prevezme racionálne časti starej teórie, čo nikdy nepredstavuje úplne zničenie starého v prospech nového.


Starý pohľad Ptolemaiosa odmietol skapať z vlastnej iniciatívy a mal veľa veľmi silných spojencov aj dlho po Kopernikovej smrti. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou oficiálneho svetonázoru cirkvi. Bol spojený s hierarchiou Boha, anjelov a archanjelov. Starý Establišment bojoval proti novej teórii terorom Inkvizície, ktorá umlčala Galilea a upálila Giordana Bruna.


Zaujímavé je, že dnešný vedecký establišment má zarytého spojenca v katolíckej cirkvi v obrane Veľkého tresku. Hľa, ako sa starí nepriatelia udobrili! Našťastie sa dnes heretici proti Veľkému tresku neupaľujú. Avšak čelia hádam ešte silnejším zábranám. Akademická veda je veľmi veľký biznis – miliardy dolárov bolo investovaných do teórii a inštitúcii. Teória sa môže stať prežitkom, ale nepadne len tak keď stelesňuje miliónové investície. Na úsvitu vedeckej revolúcie bol kapitalizmus revolučná sila. Dnes brzdí vedecký pokrok. Teória Veľkého tresku prežíva, pretože je „moc veľká, aby zlyhala“.


Je veľa technicky schopných vedcov, ktorí priniesli mnoho sofistikovaných príspevkov do kozmológie Veľkého tresku. Nenamietame na ich schopnosti, ale na ich filozofickú interpretáciu dôkazov. Väčšina vedcov nemá vlastnú filozofiu, tak si nevyhnutne zosobnia tie zdrapy filozofie, ktoré dominujú v dnešnej spoločnosti. Tie zas odzrkadľujú záujmy vládnucej triedy, ktorá v jej schátralosti oživuje stáročia starý mysticizmus.


Akadémia speje smerom filozofického idealizmu, ktorú tam vedie za ruku vládnucou triedou a akademická aristokracia, ktoré horlivo bránia svoje záujmy, prestíž, rozpočty a štipendiá. Vedci nie sú výnimkou. Logický záver idealizmu je stvorenie sveta: hmota vytvorená z čistej ničoty. Vo forme Veľkého tresku sa taký pohľad dostal do vážených uličiek akadémie.


Ale toto je iba jedna tendencia. V opozícii k nej stojí kopa vedcov, ktorí vystupujú proti prúdu idealizmu a mysticizmu vo vede. Za zmienku stojí Eric Lerner, ktorí bol ostrakizovaný z vedeckej komunity za jeho statočný výboj proti Veľkému tresku. Vrúcne odporúčame jeho článok Veľký tresk sa nestal, ktorý rozoberá nálezy TJW.


Marxisti chápu, že boj proti upadajúcemu kapitalizmu sa skladá nie len z politického a ekonomického boja, ale aj z toho ideologického. Lenin vysvetlil, že v takom boji si marxisti musia nájsť spojencov medzi „tými modernými prírodovedcami, ktorí sa prikláňajú k materializmu a neboja sa ho kázať tvárou v tvár filozofickým výpravám do idealizmu a skepticizmu, ktoré sú tak popredné v takzvanej vzdelanej spoločnosti.“


[POZNÁMKA: Tento článok bol napísaný pred tým, než boli spozorované a vyriešené chyby s kalibráciou teleskopu. Tieto kalibrácie eliminovali niektorých kandidátov na galaxie s vysokým červeným posunom, ale v žiadnom prípade všetky tieto objekty, ktoré stále mätú etablovanú kozmológiu.]


Napísali David García Colín a Vincent Angerer, 18 November 2022

Preložil Jakub Gaňa

253 zobrazení

Commenti


bottom of page