top of page
Vyhledat

Smrteľné následky konzervatívnych kultúrnych vojen

Aktualizováno: 21. 4. 2023


Predslov:


Brianna Ghey bola mladá, len 16 ročná transródová žena. Tak ako každý mladý človek, tak aj ona mala v živote ambície a sny ktoré jej boli však násilné zobrané tým najhorším možným spôsobom, vraždou. Ako sa ale v texte dozviete jej život ako život mnohých, dovolím si povedať drvivej väčšiny transródových ľudí bol vždy spätý s násilím, šikanou a strachom z kapitalistickej spoločnosti ktorá aj napriek vlajúcim dúhovým vlajkám a sladkých rečiach o "rovnosti" nemá v záujme týchto ľudí chrániť, zlepšovať im podmienky na život.


Naopak, využíva ich keď sa im to hodí na politické body, či sú to "progresívne" zmýšľajúci politici, ktorý im sľubujú modré z neba kvôli hlasom alebo firmy ktoré sa snažia profitovať na tom že sú "solidárni" ku queer ľuďom, tým že si na obal svojho výrobku resp. spoločnosti dajú dúhovú vlajku. Ako keby toto malo vyriešiť problémy týchto ľudí. Liberálna politika to vyriešiť nevie, pretože kapitalistická spoločnosť založená na profite, vykorisťovaní a utláčaní ľudí sa prenáša do všetkých aspektov nášho života a ak sa nezbavíme koreňa problému, ten problém tu vždy pretrvá.


Tento text sa však zameriava na druhú stranu tej istej mince, takzvaných „Tories“ (tým sa rozumejú politici a priaznivci Konzervatívnej strany v Anglicku, v preklade však budeme používať slovo Konzervatívci), ktorých politika je ďaleko viac agresívnejšia a plánovane namierená proti LGBTQ ľuďom, na to aby zakryli problémy na ktorých vážne záleží, tým rozumieme ekonomické zlyhania kapitalizmu a starostlivosť o všetkých svojich občanov. Sú to zámerne naplánované útoky, ktoré ovplyvňujú nahnevanú pracujúcu triedu tak, aby sa rozoštvali medzi sebou navzájom a nevnímali chyby tohto systému.


Myslím že každý čítajúci tu vidí paralelu medzi vraždou Brianny Ghey a vraždou dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave 12. októbra 2022. Konkrétne išlo o Juraja Vankukiča a Matúša Horvátha ktorí patrili medzi LGBTQ ľudí. Tak ako všetci mladí ľudia, aj oni sa chceli ísť socializovať a zabaviť a tak išli do podniku Tepláreň ktorý je známy tým, že sa tam stretávajú ľudia z tejto komunity. Boli chladnokrvne zavraždení mladým pravicovým extrémistom, ktorý si to všetko dlho plánoval a neskôr sa tým chválil na sociálnych sieťach predtým ako si zobral vlastný mizerný život. Jeho otec bol v konzervatívnej strane Vlasť, takže môžeme usúdiť, že tieto myšlienky mal aj od výchovy, avšak jedinca k takému ohavnému, nehumánnemu činu nedovedie len to. Tak ako v Anglicku či v iných krajinách sveta, aj na Slovensku sa využívajú queer ľudia ako boxovací panák reakcionárov na vyvolanie umelých konfliktov medzi pracujúcimi.


Pochod na uctenie pamiatky obetí / Obrázok: Pravda


Toto všetko slúži na vyvolanie nenávisti, zloby a na zakrytie tohto prehnitého systému. Zatiaľ čo konzervatívci vždy svoje útoky stupňovali a neskrývali sa svojou nenávisťou a detinským správaním, "progresívna" časť politikov nerobila nikdy nič podstatné pre to aby im pomohli, teda okrem vyvesených vlajok. Po tomto útoku sme taktiež nevideli reálne snahy na aspoň maličkú zmenu, mohli sme len počuť frázy typu „myslíme na rodiny obetí“, „modlíme sa s vami". Prázdne frázy na vyjadrenie "solidarity" však nestačia. Ďalšia skupina, tá náboženská ktorá je znateľné prepojená s homofóbiou a xenofóbiu sa riadi zastaranými zákonmi ktoré už dávno v dnešnom svete neplatia.


Ježišove prikázanie „milujte ostatných tak ako som ja miloval vás" im asi nič nehovorí. Náboženstvo sa iba využíva na ďalšie rozdeľovanie pracujúcej triedy, to bolo vidno aj na reakcií mnohých politikov na Slovensku.


Na príklad môžme uviesť aj vládnu stranu OĽaNO, ktorá má na kandidátke krajne pravicových kresťanských politikov. Za tvár tejto skupinky môžeme označiť Annu Záborsku, ktorá nevyvíja iniciatívu na iné témy ako na témy zákazu respektíve sťaženiu prístupu žien k interrupciám, alebo jej nedávny návrh zákona ktorý by mal znemožniť transrodovým ľuďom úradne si zmeniť pohlavie. Toto všetko Igorovi Matovičovi neprekáža, keďže aj on sám sa chytil homofóbnej rétoriky ako poslednej slamky na politické prežitie a jeho homofóbne výroky a statusy vrcholili práve po tejto vražde.


Obrázok: Facebook Igora Matoviča


Homofóbia v Slovenskej politike ale nie je nová, tí najväčší štváči cez posledné roky boli v Kotlebovej strane, zatiaľ čo táto strana umiera tak jej novšia podoba „Republika“ z tejto rétoriky neustupuje. Využívajú nahnevanú pracujúcu triedu ktorú sa snažia presvedčiť že za šírenie LGBTQ „propagandy“ môže Brusel. Tým šíria naivné haoxy a hnev nie len proti nim ale proti všetkému „novšiemu“ alebo „progresívnejšiemu“. Avšak tým nenahradia fakt, že nepredstavujú alternatívu voči ponovembrovému režimu, je im súdené sklamať svojich voličov.


Samozrejme kritike sa nevyhnú ani politici z SaS alebo Progresívneho Slovenska, ktorí problémy LGBT ľudí využívajú na svoje politické body avšak reálne nič pre nich nespravia, keďže zástancom takzvaného „rainbow“ kapitalizmu nejde o nič iné ako o profit. Hoci prvý týždeň po vražde na Zámockej, nejaký ten návrh na zlepšenie práv queer ľudí bol podaný, avšak ako náhle bol zamietnutý tak sme nevideli väčšie úsilie a boj za zlepšenie týchto podmienok. Už sa z tragédie nedalo nič vyťažiť.


Aby sme spomenuli aj takzvanú Slovenskú „ľavicu“, ak tým vôbec môžeme nazvať Smer a Hlas. Tieto strany a ich predstavitelia, Robert Fico a Peter Pellegrini to robia už tak klasicky sociálno-demokraticky. Túto tému začali ignorovať. Už od prvej vlády Roberta Fica po poslednú vládu Petra Pellegriniho sa nevytváralo žiadne úsilie na zlepšenie postavenia LGBTQ ľudí. Väčšina populácie v strednom až staršom veku na Slovensku sú pomerne dosť konzervatívne ladení, a to pekne obidvaja využívajú. Síce sami tieto témy neotvárajú a chcú sa im vyhnúť ako čert kríža, ak náhodou majú odpovedať a nechcú byť zaradení medzi homofóbov ale zároveň nechcú stratiť svoju voličskú základňu, musia byť v celku kreatívny so svojimi odpoveďami.


Fico priamo čiaro uznáva že rodina je muž a žena a že na postavení queer ľudí neplánuje nič meniť, zhoršiť alebo zlepšiť. Avšak jeho fráza „na Slovensku chceme riešiť chlebové témy, práva homosexuálov pre nás chlebovými témami nie sú, sú na 50 mieste". Je až komické ak si uvedomíme do akej populistickej hry sa pustil. Zároveň to isté platí aj o Pellegrinim ktorý sa prezentuje síce "progresívnejším" vystupovaním ako Smer, ale na jeho rétorike sa nič nemení, okrem toho, že ako zvyčajne nevie, alebo lepšie povedané nechce si rozdeliť svojich voličov. Z jeho vyjadrenia že ak by sa nejaké zákony na zlepšenie práv LGBTQ ľudí prijali, tak by to znamenalo ešte väčšiu polarizáciu spoločnosti. Vyplýva len jedno a to že podobne ako Ficovi, je im to jedno pokiaľ majú dostatok hlasov!


Socialisti.sk vyjadrili určitú iniciatívu na zlepšenie podmienok, avšak zatiaľ sme od nich nič konkrétne neprečítali ani nepočuli. Je očividné že tým, že sa snažia zastať aj pracujúcich z LGBT komunity následkom šírenej homofóbie strácajú na voličoch a preto si môžeme všimnúť, že hoci už otvorene priznali že túto komunitu podporujú a budú sa zastavať ich práv, väčšina tejto iniciatívy ide práve od ich mládežníckej organizácie a nie od strany samotnej. Samozrejme, otázkou ostáva:, ako sa chceme zbaviť útlaku ak nechceme tento systém revolučné zmeniť ale iba reformovať? Odpovede niet. Ich sociálne médiá hlásajú kadečo, ale program strany akosi nepretržite míle zaostáva.



Požiadavky Socialistov nepresahujú hranice kapitalizmu. Volebný program Socialistov.sk.



V poslednom rade tu máme dožívajúcu, stalinistickú Komunistickú Stranu Slovenska. Predseda Jozef Hrdlička vyhlásil, že si KSS bude zastávať „kresťanské hodnoty“. Myslím si, že nie je čo dodať...


Koniec koncov nie je to iba LGBTQ komunita, ktorou sa snaží vládnuca trieda rozdeľovať spoločnosť, sú to aj všetky ostatné menšiny do ktorých sa dá ľahko kopať a zhadzovať pre politickú moc a udržanie režimu pri živote. Nemožné očakávať, že tieto útoky len tak prestanú, reakčné akty sa vždy stupňujú a násilie s tým spojené taktiež, najmä počas krízy.


Musíme sa nie len jasne ohradiť voči týmto útokom, ale prestať hrať túto „hru“ ktorú tu zaviedla táto spoločnosť. Hra ktorá je spečatená krvou. Sexualita, rod, národnosť a rasa nás nerozdeľujú, tento krvavý kapitalistický režim a ich zástancovia áno! Kultúrny boj, ktorý vidíme po celom svete, musíme poraziť bojom triednym, pretože triedna spoločnosť je to čo ľudí skutočne rozdeľuje. Nie prázdnym rečiam, vražednému oportunizmu a chamtivému súkromnému majetku, vpred za revolučný program!



Preklad:


Vražda transródovej tínedžerky Brianny Ghey ukazuje tragický dopad cynických pokusov vládnucej triedy rozdeliť pracujúcu triedu bigotnosťou a diskrimináciou. Môžu za to konzervatívci a ich systém. Musíme bojovať proti ich kultúrnej vojne vojnou triednou.


Šokujúce pobodanie Brianny Ghey, mladého trans dievčaťa z Warringtonu, prinieslo do ostrej pozornosti ničivý dopad štvavej kultúrnej vojny konzervatívcov.

Pôvodne polícia v Cheshire vyhlásila, že vražda nebola vyšetrovaná ako zločin z nenávisti. Teraz však zmenila svoj názor, potom čo vyšli správy od rodiny obete, v ktorých sa uvádza, že Brianna trpela rokmi šikanovania pretože bola transrodová žena. Jej škole, poradne, polícii a miestnej labouristickej poslankyni Charlotte Nicholsovej boli podané sťažnosti na toxické prostredie, ktorému Brianna čelila deň čo deň. Ani jeden z týchto orgánov však nezasiahol, aby problém vyriešil. Naproti tomu pri zapálených sviečkach a vigíliách, ktoré sa konali na pamiatku Brianny, sa zúčastnili stovky ľudí, aby vzdali úctu a odsúdili jedovatú atmosféru nenávisti, ktorú establišment zaujal proti transrodovým ľuďom.



Veľké davy sa zhromaždili včera večer [14. 02.] pred budovou sv. Juraja v Liverpoole a taktiež v parku College Green v Bristole. V najbližších dňoch sú v mestách po celej krajine naplánované mnohé ďalšie solidárne zhromaždenia. „Vaša politika nenávisti zabíja našu trans mládež,“ znel jeden transparent na podujatí v Liverpoole. „Som smutná a nahnevaná,“ povedala Amber, jedna z účastníkov vigílie, v rozhovore pre Guardian. „Smutná, že tu musíme byť, nahnevaná, že sme tu.“ „Ale zdá sa mi to nevyhnutné“ pokračovala Amber. „K tomuto viedla neznášanlivosť médií voči trans ľuďom. A my sme v pozícii, keď vláda vie, čo má robiť, ale jej je to jedno. Myslím, že to bude už len horšie. O týždne, mesiace sa sem opäť vrátime.”




Vykonštruované delenia


Gheyovej smrť prichádza len niekoľko týždňov po tom, čo Konzervatívna strana – snažiaca sa odvrátiť pozornosť od vlastných kríz – zablokovala v Škótsku navrhovaný zákon o reforme rodového uznávania.


Tento vykonštruovaný stret vyvolal nové kolo hysterických správ v pravicovej tlači, s návrhmi že práva trans ľudí predstavujú „hrozbu“ pre bezpečnosť iných vrstiev spoločnosti. Tieto rozdeľujúce názory sú potom absolútne bez problémov šírené reakčnými politikmi a novinármi a zosilnené skupinami ako LGB Alliance, ktoré propagujú a financujú nenávistné kampane, ktoré sa snažia obmedzovať práva trans ľudom. Táto neustála nenávisť má reálne dôsledky. Kedykoľvek Konzervatívci a ich mediálny posluhovači vyvolajú choas v súvislosti s takýmito témami, trans ľudia sú vystavení ďalšej vlne nenávisti. Podľa údajov ministerstva vnútra sa počet trestných činov z nenávisti voči trans ľuďom zaznamenaných políciou medzi rokom 2020-21 a 2021-22 zvýšil o 56% a o 16% v predchádzajúcom roku. A toto je len špic ľadovca, pričom odhadom 88% incidentov zostalo neohlásených. Správy zase ukazujú, že 67% trans ľudí zažilo za posledný rok depresiu a 46% uvažovalo o ukončení svojho života.



Povzbudená reakcia


Toto všetko je súčasťou extrémne cynickej stratégie, ktorú Konzervatívci presadzujú. Čeliaci narastajúcemu prílivu triedneho boja a priemyselnej militantnosti, nehovoriac o hroziacom ekonomickom prepade a vlastných vnútorných politických nepokojoch, urobili Konzervatívni lídri lacnú kalkuláciu: špiniť utláčaných, aby rozdelili a rozptýlili pracovníkov. Predovšetkým sa vláda zúfalo snaží prelomiť silnú štrajkovú vlnu, ktorá sa buduje v Británii, v rámci ktorej nedávno pol milióna pracovníkov spoločne podniklo koordinované kroky. Nejde len o LGBT komunitu do ktorej je kopané v tejto nebezpečnej hre politického futbalu.


Utečenci sú tiež využívaní ako červené mäso, aby uspokojili chúťky zúrivých radov Konzervatívnej strany. Ministerka vnútra Suella Bravermanová pokračovala v stopách Priti Patelovej a tak strávila posledný rok stupňovaním rasistickej rétoriky proti migrantom a označovala ich za „zločinecké gangy“ a „zahraničních votrelcov“. Krajnú pravicu to povzbudilo. Minulý piatok, 10. februára, zorganizovali fašistické gangy protest pred hotelom v Knowsley, Merseyside, zameraný na žiadateľov o azyl ubytovaných vo vnútri. Zatknutých bolo 15 ľudí vrátane 13-ročného chlapca. V najbližších týždňoch sú naplánované podobné demonštrácie na iných miestach. Braverman následne odsúdil chaos v Merseyside. Ale jej vyjadrenie je nezmyselné. Je zodpovedná za toto násilie a nenávisť. Rishi Sunak, Priti Patel, Boris Johnson, Theresa May a každý jeden konzervatívec, ktorý sa v priebehu rokov podieľal na pestovaní „nepriateľského prostredia“ voči migrantom, je rovnako zodpovedný.




Môže za to kapitalistická trieda a ich deštruktívne imperialistické dobrodružstvá, ktoré nútia milióny utečencov opustiť svoje domovy. Zodpovedné sú médiá vlastnené miliardármi, ktoré odrážajú demagogické lži vládnucej triedy. Všetky tieto odporné stvorenia vedome podporovali strašný rasizmus, ktorý podnecoval stovky ľudí k zastrašovaniu žiadateľov o azyl v Knowsley.


Bombardovanie v Sýrii. / Obrázok: NPR



Frankensteinové monštrum


Konzervatívci nemôžu jednoducho zapínať a vypínať kohútik kultúrnej vojny, ako sa im zachce. Stále viac a viac vidíme, ako ich cynické útoky na utláčaných prenikajú do zvyšku spoločnosti a živia tie najreakčnejšie a najzaostalejšie vrstvy. Utláčaní a zraniteľní zase znášajú následky vo svojom každodennom živote. Nedávno bola napríklad mladá čierna študentka v Ashforde v Surrey zbitá pred jej vysokou školou pri rasovo motivovanom útoku. Po celý čas učitelia a prítomný neurobili nič, aby ju ochránili. Tieto strašné činy sú príznačné pre chorý systém – systém postavený na vykorisťovaní, útlaku a násilí, kde rôzne vrstvy spoločnosti sú postavené proti sebe vládnucou triedou, na základe rodu, etnika, národnosti a pod.


Rasizmus, sexizmus, homofóbia, transfóbia atď. nie sú ľuďom vlastné ani vrodené. Represívne myšlienky sú skôr aktívne propagované a zhadzované zhora, aby rozdelili pracovníkov. Ako vysvetlil Karol Marx, dominantnými myšlienkami v každej spoločnosti sú vždy myšlienky vládnucej triedy. Akonáhle sa však uvoľnia, tieto skazené názory a bigotné presvedčenia môžu vyvinúť vlastnú logiku, čím sa vytvorí ďalšia polarizácia a nepokoj v spoločnosti. Príklad možno nájsť v Severnom Írsku, kde britská vládnuca trieda sústavne podnecovala sektárstvo, aby bránila svoje úzke, krátkozraké záujmy. Výsledkom však je, že vytvorili Frankensteinovo monštrum unionizmu a lojalizmu, ktoré však nemajú pod kontrolou a stalo sa tak prekážkou britského zriadenia - hlavne vo vzťahu k bolestivej rane Brexitu.



Skutočný nepriateľ


Podobne sa Konzervatívci dnes s radosťou opierajú o transfóbiu a iné formy predsudkov, kde sa im to hodí. Táto stratégia rozdeľovania a panovania sa však môže vypomstiť. Nedávno napríklad prominentný podnikateľ a finančný darca Konzervatívnej strany Iain Anderson opustil stranu, pričom výslovne uviedol obavy, ako Sunak a spol. vedú kultúrnu vojnu. "Bolo celkom jasné [z diskusií v Konzervatívnej strane], že plánom je viesť kultúrnu vojnu, aby sa odvrátila pozornosť od základných ekonomických zlyhaní." uviedol Anderson. „Nie je to niečo, čoho chcem byť súčastou.“


Inokedy, trans poslanec Konzervatívcov Jamie Wallis zaútočil na svoju vlastnú stranu za to, že využíva transrodových ľudí na získavanie „lacných politických bodov“ po tom, čo vtedajší premiér Boris Johnson obrátil o 180 stupňov proti návrhom na zákaz konverznej terapie. Zároveň tieto útoky konzervatívcov na utláčaných stále viac nedosahujú svoj cieľ. Keďže britský kapitalizmus klesá stále hlbšie do krízy a pracovníci zo všetkých prostredí sa stretávajú, aby bránili svoju životnú úroveň, obyčajní ľudia môžu vidieť, že skutočným nepriateľom sú Konzervatívci a šéfovia – nie migranti alebo LGBT ľudia.



Triedny boj


Brianna Ghey je poslednou v dlhom zozname mien, ktorých životy boli tragicky skrátené kvôli činom a rozhodnutiam vlády konzervatívcov. Pravičiari budú hľadať najrôznejších obetných baránkov, ktorý môžu za jej zabitie. Ale sú to práve oni a ich systém, ktorí majú na rukách krv. Migranti sa topia v Lamanšskom prielive. Tých, ktorí sa dostanú do Británie, zastrašujú krajne pravicové davy. Ženy sú znásilňované a vraždené políciou. A odhaduje sa, že za posledné desaťročie bolo spôsobených 330 000 nadmerných úmrtí v dôsledku úsporných opatrení a škrtov vo verejných službách, pričom ďalších 170 000 zabila pandémia v Anglicku a Walese.



To všetko sa rovná sociálnej vražde Konzervatívcov a ich prehnitého systému ktorý obhajujú. Systém sa snaží vyvolať rušivý rozruch o trans ľuďoch vo väzniciach. Ale namiesto toho by sme sa mali pýtať: prečo neboli všetci títo predstavitelia vládnucej triedy zatknutí za svoje zločiny? Jediný spôsob, ako bojovať proti ich kultúrnej vojne, je triednou vojnou. Každý cynický pokus rozdeliť pracujúcich musí byť zodpovedaný jednotným triednym bojom prostredníctvom štrajkov a protestov, aby sa nasmeroval hnev v spoločnosti proti Konzervatívcom a kapitalistom.


Toto musí byť spojené s bojom za odvážne socialistické požiadavky, na riešenie naliehavých problémov, ktorým čelia pracovníci a mládež každej farby pleti a vierovyznania: plne financovaná zdravotná starostlivosť s cieľom znížiť zoznamy čakateľov a poskytnúť dôstojnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých; riadne vybavený vzdelávací systém, ktorý môže mladým ľuďom ponúknuť skutočnú podporu; a demokraticky plánovanú ekonomiku riadenú na základe potreby, nie zisku.


Len na tomto základe môžeme ukončiť útlak, nespravodlivosť a diskrimináciu vo všetkých jej formách. Aby sme spoločnosť zbavili tohto jedu, musíme sa s ním vysporiadať v jeho koreni: kapitalizmus.


Preklad a predslov: Sylvester

200 zobrazení
bottom of page