Slovenské revolučné perspektívy 2025

1. Päť rokov od počiatku pandemickej kapitalistickej krízy sa svet znovu ocitá pred prahom ďalšej. Indikujú to aj posledné údaje o stagnácií HDP najvyspelejších krajín. Napriek miernemu ekonomickému pozdvihnutiu, ktoré nasledovalo po kríze v 2020, životná úroveň nerástla. Kapitalizmus sa dostal do bodu, kedy iba upadá z jednej hlbšej krízy do ešte hlbšej. A dostane za z nej vždy za vyššiu a vyššiu cenu ľudských životov a škrtov. Dostal sa do bodu, kedy sa neoplatí investovať do výroby a kapitalisti hľadajú profit vo vodách špekulácií; do bodu organickej krízy kapitalizmu.

2. Pracujúca trieda celého sveta dáva najavo svoju nespokojnosť a frustráciu. Skáče zľava doprava a hľadá možnosť, ktorá by zastupovala jej záujmy. V krajných prípadoch ako v Sbrsku, Grécku a Argentíne preberá s mládežou iniciatívu. Kapitalizmus praská vo svojich najslabších miestach. Lenže túto iniciatívu nemá kto viesť a realizovať. Ocitáme sa v situácií, kedy revolučné hnutia redukujú svoje zlyhania na absenciu revolučného vedenia.

3.Amerika si začína uvedomovať, že nemôže byť policajtom sveta. Európsky kapitalizmus, závislý od vojenského krytia USA, neteší, že sa Trump začína z Európy sťahovať a hľadá porozumenie s Ruskom. Ak Európa chce ostať nad vodou, bude musieť militarizovať. To ju však bude stáť sociálne štáty, spoločenskú stabilitu, ekonomické investície a pod. Takýmto tempom bude EÚ roztrhaná a podelená USA, Ruskom a Čínou. Novým dejiskom ekonomických bojov bude však pravdepodobne tichomorie a zbraňami clá v kombinácii so zástupovými vojnami. Trump ako novozvolený prezident chce vrátiť čas naspäť, keď Amerika bola najsilnejšia. Snaží sa vyviesť nezamestnanosť do ostatných krajín a „ochrániť“ amerických výrobcov.

Trumpove clá a Slovensko

4. Slovensko sa ocitá na tomto ekonomickom bojisku ako pešiak v strede bojového poľa bez zbrane. Naša krajina je závislá na exporte a automobilovom priemysle. Stále drží rekord najviac vyrobených aut na prepočet obyvateľov na svete. Z výrobných liniek minulý rok vyšlo zhruba 993 tisíc aut. Pracujúcich zamestnávajú štyri automobilové firmy: Volkswagen. PSA, KIA a Jaguar Land Rover. Medzitým sa ešte momentálne stavia piata svoju novú fabriku – Volvo. Americké clá by mohli slovenský vývoz pripraviť až o 20 000 vozidiel, čo predstavuje asi 1,1 miliardy eur. Celkový export do Spojených štátov je približne 96 000 vozidiel.

5. Dlhodobejšie uplatňovanie ciel na autá zo strany USA by mohlo viesť k strate 9 – 15 000 pracovných miest, varoval predseda Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev. Už v apríli tohto roku bolo avizované spoločnosťou Volkswagen prepúšťanie 750 zamestnancov, ktoré ale nesúvisia s americkými clami. Súvisia s nepredajnosťou áut Audi, čo svedčí o nadprodukcií v kapitalizme. Kvôli anarchii tovarovej výroby spoločne s vnútornými protikladmi kapitalistického systému sa produkuje viac než sa dokáže kúpiť.

6. Môžeme očakávať veľkú vlnu štrajkov a protestov zo strany pracujúcich proti stratám pracovných miest. Odboroví byrokrati z Konfederácie odborových zväzov však už veľakrát v minulosti dokázali, že ich boj za lepšie podmienky pracujúcich vlastne skutočne nezaujímajú. Monika Uhlerová, predsedknyňa KOZ, miesto činov iba rozpráva o sociálnom zmiere a „férovom“ dialógu. Ak príde nejaká aktivita a mobilizácia pracujúcich, jedine zdola. Bude našou úlohou odhaľovať intrigy tejto robotníckej aristokracie a trpezlivo vysvetlovať pracujúcim, že oni nezastupujú skutočne ich záujmy.

7. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša sa automobilový export podieľa na 70 % celkového slovenského vývozu do USA. Zároveň toto odvetvie tvorí desatinu celkového príjmu krajiny a 30 % exportu zeme. Krajina, ktorej sa americké clá dotknú najviac z európskej únie je práve Slovensko. Keďže sa príjem republiky rapídne zníži, konsolidačné balíčky zo strany vlády. Centrálna banka potvrdila, že ekonomika takmer nebude budúci rok rásť. Minister Tomáš vyhlásil, že štát je pripravený podľa potreby aktivovať systém kurzarbeitu a diskutovať o tzv. „šrotovnom“ - štát by podporoval nákup nových áut výmenou za likvidáciu starých.

8. Inými slovami pracujúci by si prispievali sami na svoje vlastné mzdy, pretože kapitalisti nie sú schopní predať svoj tovar. Štátna podpora nákupu nových áut je obyčajná forma nalievania verejných financií do vreciek kapitalistov. Proti obom opatreniam sa razantne staviame. Jediné skutočné riešenie, ktoré by nepoškodilo pracujúcich je vyvlastnenie automobiliek a odovzdanie ich pod správu svojich zamestnancov.

9. Peniaze? Pre ľudí nie, na zbrane áno

10. Ekonomika Slovenskej republiky na tom nebola nikdy horšie ako teraz. Slovensko má najhoršiu udržateľnosť financií v Európskej únií. Vývoj verejného dlhu je následovný: V roku 2019 pred krízou bol dlh 45,4 miliardy eur. Po niekoľkých rokov pravicovej Matovičovej, Hegerovej a Odorovej vlády vzrástol dlh v roku 2023 na úroveň 68,9 miliardy eur! To je nárast o 23 miliárd.

11. v 2024, rok po vládnutí sociálnych demokratov to bolo už 77,6 miliardy eur. Verejný dlh Slovenska v súčasnosti presiahol 59 % HDP. 60 % predstavuje hranicu Maastrichtského kritéria, ktorá by v prípade prekročenia posunulo Slovensko medzi rizikové krajiny. Buržoázni sociálni demokrati vyhrali voľby práve kvôli ich kampani, že nebudú rozhadzovať financie a budú sa snažiť zvyšovať štandard ľudí. Realita je však samozrejme úplne niekde inde. Kapitalizmus vo svojej organickej kríže naplno odhalil nemožnosť zavádzať sociálne reformy v súčanosti. Aj buržoázni sociálni demokrati sú nútení prechádzať ku konsolidačným opatreniam na ozdravenie verejných financií. Inými slovami, musia robiť škrty a nie je z čoho rozdávať. V takýchto časoch vlády rozhadzujú peniaze ešte viac aj pre politických spojencov, napr. založili Ministerstvo šporu a cestovného ruchu a dali ho Huliakovi, aby prestal spôsobovať koalícii bolesti hlavy.

12. Vláda tvrdí, že šetrí spôsobom, ktorý „chráni ľudí“. Preto si ako prvé členovia vlády zdvojnásobili platy. Počet ľudí ohrozených chudobou medzitým prekročil

íslo 980 000. To je skoro jedna pätina obyvateľov krajiny. Len za jeden rok sociálne – demokratickej vlády ich pribudlo 37 000. Každý občan je v účasnosti zadľžený na úrovni 14 000 eur. Od nástupu Roberta Fica sa tento dlh zvýšil o 1500 eur. Situácia sa stáva dlhodobo neudržateľnou a bude viesť k ďalším masovým protestom. Profituje na tom najmä hlavná opozičná strana liberálne Progresívne Slovensko, ktoré nikdy nebolo vo vláde. Tým si dokáže udržať istú náklonosť spoločnosti, ako akýsi proti – pól voči súčasnej vláde sociálnych demokratov.

13. Medzi rôznymi opatreniami vlády sú najrôznejšie druhy daní, ktoré padajú na plecia robotníckej triedy. Napríklad od 1.1 tohto roku je platná tzv. cukrová daň, ktorá napomohla zvýšeniu cien nealkoholických nápojov až o 17 % percent. Slovenskí spotrebitelia sa často ocitajú za hranicami krajiny, kde míňaju svoje peniaze na potraviny a iné záležitosti.

14. Čo ale najviac ukazuje pokrytectvo reformistických buržoáznych politikov je nákup systémov proti vzdušnej obrany Barak od štátu Izrael za 560 miliónov eur a nových letúnov Bombardier Global 5000 od floridskej spoločnosti United Wings International za neuveriteľných 47 miliónov dolárov z decembra minulého roku. Na jednu stranu presadzujú svoje škrty, zvyšujú a zavádzajú nové nezmyselné dane. A na druhej nakupujú nové bojové armádne systémy a lietadlá za stovky miliónov eur. Sociálny štandard zlyháva, chudoba rastie, ale na zbrane je vždy. To je nátura kapitalistické systému. Týmto nákupom zároveň priamo podporili genocídu v Gaze a prakticky darovali financie na nové bomby, ktoré padajú na hlavy arabských obyvateľov.

15. Na ďalší rok sa tak isto plánujú ďalšie a ďalšie škrty. Rezort financií odhaduje potrebu konsolidácie verejných financií na rok 2026 vo výške 1,7 miliardy eur. Deficit by mal tento rok dosiahnuť 4,9 % a budúci rok klesnúť na 4,1 % HDP. „Cieľom ministerstva financií je dosiahnuť do roku 2027 deficit na úrovni približne 3,5 % HDP, čo je predpokladom pre stabilizáciu dlhu a vytvorenie podmienok na jeho pokles v nasledujúcich rokoch,“ avizovalo Ministerstvo financií.

16. Už v roku 2024 bolo avizované, že sa bude musieť prepúšťať zo štátnej správy. Pôvodný návrh bol okolo 30 % zamestnancov. Neskôr sa to upresnilo na zhruba 5000 ľudí, ktorí prídu o prácu. Je veľmi pravdepodobné, že to nadobudne platnosti už budúci rok ako jedna z častí nového konsolidačného balíku spoločne s opatreniami štátu, ako daň z hazardu alebo daň z nehnuteľností.

17. Väčšina chudobne, menšina bohatne

18. Zatiaľ čo skoro pätina obyvateľstva sa pohybuje na hranici chudoby, slovenskí najväčší kapitalisti sa tešia z rekordných ziskov. 45 najbohatších slovákov malo v roku 2024 kombinovaný majetok v hodnote 19 miliárd eur. To predstavuje z ich strany zlepšenie oproti roku 2023 o 4 miliardy. Kapitalistická priepasť nikdy nebola väčšia.

19. Najbohatším Slovákom sa stal Tomáš Chrenek, oceliarsky magnát a spoluvlastník skupiny Moravia Steel, ktorý zosadil dlhoročného top buržuja Ivana Chrenka z HB Reavis. Ten sa minulý rok umiestnil až ako štvrtý. Podľa odhadov Forbes dosahuje Chrenekov majetok hodnotu dve miliardy eur, pod čo sa podpísala predovšetkým jeho zdravotnícka sieť Agel. Jej hodnotu odhadujú aj audítori na zhruba 1,5 miliardy eur.Portfólio Chrenekovho Agelu sa rozšírilo na takmer stovku spoločností, z toho 35 nemocníc a polikliník s 1 700 ambulanciami.

20. Je veľmi pravdepodobné, že pomyselné nožnice sa ešte viac roztvoria drvivou kombináciou prepúšťaní v predtým spomenutej štátnej správe a automobilkách. Súčasná úroveň nezamestnanosti je 5,9 %. Najviac postihnutými krajmi sú už tradične tie na východe Slovenska a v oblasti tzv. „hladovej doliny.“ Teda Rimavskej soboty, Revúcej, alebo Rožňavy. Priemerne od 12 do 19 %. Je veľmi pravdepodobné, že sa tieto čísla rapídne zvýšia. S tým aj znova vzrastie počet ľudí ohrozených chudobou. Zatiaľ čo sa ľudia musia báť o svoje pracovné miesta a životný štandard, kapitalisti ako Chrenek a Chrenko si veselo špekulujú a zarábajú. Samozrejme na úkor pracujúcich.

21. Stav „ľavice“?

22. Globálna neschopnosť ľavice, ktorá sa premieta ako kríza reformizmu v období organickej kríze kapitalizmu, nie je novinkou ani na Slovensku. Slovenskí ľavicoví predstavitelia, tak ako všade po svete, idú buržoazií bez akéhokoľvek boja absolútne na ruku. Je to odraz rozhodnutia medzi voľbou škrtov alebo seriózneho transformovania spoločnosti revolučnou cestou. Tá prvá možnosť je však pre nich omnoho jednoduchšia. A tak preberajú defacto tradičnú úlohu pravicových strán a berú vybojované výdobytky pracujúcimi. Stávajú sa z nich poslušní psíci vládnucej triedy,

23. Na Slovensku si pod tým vieme predstaviť napríklad Ľuboša Blahu, ktorý je momentálne poslanec europarlamentu pre SMER-SSD, Artura Bekmatova, ktorý je poradcom Fica a asistent poslanca Stušku za SMER-SSD, alebo Eduarda Chmelára, ktorý bol donedávna tak isto poradcom Fica, kým ho odtiaľ nevyrazil. Každý jeden z týchto ľudí hovorí o právach pracujúcich atď. no zároveň sa podieľajú na vláde, ktorá zavádza brutálne ekonomické a aj personálne škrty.

24. Donedávna jediná polo – seriózna ľavicová alternatíva voči SMERu-SSD bolo hnutie Socialisti.sk, ktoré vzniklo v roku 2019, pár mesiacov pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Dosiahli 0,55 % a vtedajší predseda Chmelár vyvodil osobnú zodpovednosť a odišiel. Zvolený bol miesto neho Artur Bekmatov. Socialisti.sk pritiahli na seba oči hlavne radikálnejšie mládeže, ktorú odpudzovala politika SMERu a jej korupčné kauzy.

25. Najväčší problém socialistov bola ich ideologická nevyhranenosť. V tomto subjekte boli a sú prítomné rôzne ľavicové prúdy od sociálnych demokratov, cez stalinistov až po anarcho-komunistov. Dôsledkom bol jej vágne ľavicový a neradikálny program, ktorý miestami žiadal až absurdne požiadavky. Ako napríklad dotovanie malých a stredných podnikov štátom. V roku 2022 došlo k spojeniu so stranou Vzdor – Strana Práce. V takomto zložení sa rozhodli minulý rok kandidovať do europarlamentu. Vtedy sa na kandidátke objavili mimo spomenutých anarcho-komunistov aj bývalá kandidátka v Bratislavskom samosprávnom kraji za stranu Republika (krajne pravicová strana) Tatiana Seňová.

26. Program socialistov obsahoval skvosty ako vytvorenie spoločnej európskej armády pod taktovkou dostania „mladých ľudí do europarlamentu.“ Nepoužili voľby ako hlasnú tribúnu, cez ktorú mohli osloviť širšie vrstvy pracujúcich, ale ako eskalátor k rýchlym funkciám. Keďže nevyhrali dovtedy žiadnych pracujúcich na svoju stranu a nemali riadne vybudované štruktúry, bol to obyčajný adventurizmus. Nakoniec v celonárodných voľbách získali 1800 hlasov a minuli iba svoje financie. Jediné čo získali bola ďalšia demoralizácia.

27. Tá sa nakoniec prejavila v splite, ktorý ochromil celú stranu. Artur Bekmatov pre parlamentné voľby v roku 2023 vstúpil na kandidátku strany SMERu, stále ako predseda strany socialistov. Chcel sa zviditeľniť a s nikým v strane to nediskutoval. Dostal 150. miesto, ale nebol zvolený. Ponúknuté mu boli nakoniec aj tak však miesta poradcu a asistenta poslanca. Tých sa však nevzdal a pokračoval ako predseda hnutia Socialisti.sk. Tento vývoj sme správne od začiatku kritizovali ako rýdzi oportunizmus. Nie je možné, aby ako hnutie kritizovali SMER a zároveň bol ich predseda naďalej ich poradcom. Po istom čase si to začala uvedomovať aj ľavicovejšia časť hnutia.

28. V hnutí minulý rok došlo k istej „pápežskej schizme“, keď predseda prezentoval na rovnaké veci iný názor na sociálnych sieťach ako ostatní členovia. Priamy dôsledok nedefinovanej politickej línie. Nakoniec došlo k údajnému puču v strane, kedy sa snažil údajne predseda strany nelegálnym spôsobom vymeniť republikovú radu. Tí potom šli na vlastných straníkov práskať ministerstvu vnútra a nakoniec sa oddelili. Keďže boli zároveň vedúcimi členmi „mládežnickej organizácie“ Front ľavicovej mládeže, rozhodli o jednoduchú marketingovú premenu na organizáciu „Sme Front“, ktorá ale ostáva naďalej podla ich činov a aj stanov rovnaká ako FĽM.

29. Sme Front rovnako ako FĽM alebo socialisti nie sú ideologicky vyhranená organizácia, aby oslovili čo najširšie masy. V praxi to tak, ako sme už veľakrát videli, nefunguje. Na svojich stránkach uvádzajú, že ich politickým smerovaním je „dialektický materializmus“. Nemajú vo svojich stanovách jedinú zmienku o socializme, alebo revolúcií. Pracujúci však nie sú hlúpi a nedajú sa opiť rožkom. Všetky výhovorky, ako „ľudia na to nie sú pripravení“, „čas nie je správny“ atď. sú iba maloburžoázne predsudky, ktoré opúšťajú v konečnom dôsledku vedúcu úlohu proletariátu v revolúcií. Je to príprava na predanie vedúcej úlohy zástupcom buržoázie. To sa priamo prejavilo v ich “kritickej podpore” protivládnych liberálnych protestov.

30. Podľa ich slov je momentálne potrebné budovať „paralelné štruktúry voči kapitalizmu“, čo jasne indikuje nepochopenie revolučnej zmeny spoločnosti a posun do ultra – ľavicových vôd. Revolúcia sa nedá zrýchliť a skratky k masám neexistujú. Tie budú budovať „paralelné štruktúry voči kapitalizmu“ sami a až vtedy, keď budú pripravené. Robotnícke rady vznikajú ako spontánne predĺženie štrajkových výborov. Úloha revolucionára nie je v tomto prípade budovať robotnícke rady, to je práca robotníkov. Úloha revolucionára je aktívne participovať v týchto radách a snažiť sa vyhrať väčšinu robotníkov na svoju stranu. Na stranu revolučného marxizmu.

31. Ultra – ľavičiarstvo je daň, ktorú musia organizácie platiť za oportunizmus. Vedenie Sme Frontu aktívne hľadalo skratky k budovaniu hnutia v socialistoch cez adventúrne kandidatúry, alebo podpory získavania financií cez výplaty Bekmatova od SMERu.

32. Napriek tomu, že sa táto organizácia tvári ako pro – socialistická, jej vedenie nebolo schopné ani len prejaviť solidaritu s našimi súdruhmi v Pakistane, ktorí sú perzekvovaní pakistanským štátom. Boli zavretí do väzenia, spoločne s ďalšími členmi akčného výboru AWAAMI, ktorí bojovali za lepšie podmienky pre pracujúcich v oblasti Gilgit Baltistan. Oficiálny dôvod ich vedenia bolo, že je to pre nich „neznáma skupina“ a ich vedenie nepovažuje „hlásenie sa k marxizmu za postačujúci dôvod k mimoriadnemu prejavu solidarity.“ To sme prijali s veľkým sklamaním. Solidarita nemá poznať hraníc, a členovia Sme Frontu by sa mali zamyslieť či je to podľa nich vhodné zo strany ich vedenia.

33. Čo sa Komunistickej strany Slovenska týka, tá je už dávno pochovaná a je maximálne irelevantná. Rusofilné, konzervatívne a reformistické stanoviská jej stalinských byrokratických predstaviteľov ju priniesli do hrobu. Dôkazom sú volebné výsledky do EP minulý rok, kedy KSS nedosiahla ani 1 %.

34. Vláda

35. Účasť vo voľbách do Europarlamentu bola historicky najvyššia. Účasť dosiahla 34,38 % obyvateľov. Na sociálnych sieťach a médiách mieriacich na mladých ľudí pravicové strany tlačili svoju propagandu. To, že sa starší ľudia nezaujímajú do takej miery bolo odzrkadlené vo volebných výsledkoch. Ako víťazná strana skončilo liberálne Progresívne Slovensko s 27,81 % a ako druhé SMER -SSD s 24,76 %. Na tretom mieste skončila krajne pravicová Republika s 12,53 %.

36. Podpora vlády a vládnych politikov dlhodobo klesá. Hlavnou opozičnou silou je spomenuté Progresívne Slovensko, ktoré mobilizuje mladých ľudí s príťažlivou liberálnou rétorikou. Je potrebné si uvedomiť, že nikdy nebola vo vláde, zatiaľ čo konzervatívny SMER už má štvrtú. V očiach svojich voličov majú stále nepoškvrnený štít. Stabilita slovenskej politickej situácie je z dlhodobého hľadiska mizivá. Pracujúci skáču z ľava do prava a neustále hľadajú zmenu. Za posledných 7 rokov sa na Slovensku vystriedalo 6 vlád. Ani jedna so zámerom pomáhať robotníkom, ale pakovať si kapsy.

37. Koncom minulého roku a začiatkom roku 2025 prebehla séria proti vládnych demonštrácií po celom Slovensku. Stalo sa tak potom, čo v decembri minulého roka Fico navštívil ruského prezidenta Putina. Protestov sa zúčastnilo desiatky tisíc ľudí. Na ich čele stálo PS. Len v Bratislave sa zúčastnilo od 30-40 tisíc ľudí. Napriek tomu podľa prieskumov z februára tohto roku je Fico viac populárny medzi obyvateľmi než predseda PS Šimečka.

38. Jedna z otázok, ktorá tento rok pomohla skutočne odhaliť pravý charakter PS bola otázka odsúdenia genocídy v Gaze. Ani jeden politik z PS nedokázal slovami odsúdiť akcie Izraelu. Zároveň sa ale netaja raniť obrovské krokodílie slzy pre Ukrajinu. Pokrytectvo liberálov nedosiahlo väčšieho vrcholu. Dokázali iba, že im ide o ľudské životy ak zomierajú pre „správnu stranu.“

39. Vláda si najviac zavarila v oblasti kultúry. Ministerka Šimkovičová je známa svojimi konzervatívnymi názormi. Hneď po zvolení do úradu začala s pretláčaním svojej „národniarskej“ agendy, odvolala riaditeľa národného divadla a národnej galérie, a prehlásila, že „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“. Zároveň z jej ministerstva prišla objednávka na novú hymnu, ktorá aj tak znie ako tá stará, len s trochou fujary na konci. V časoch škrtoch tak za takúto záležitosť vyhodili 46 500 eur. Výsledkom takýchto opatrení boli znova tisíce ľudí v uliciach.

40. Agentúra Focus vo svojich prieskumoch vyhodnotila klesajúce preferencie vládnucej strany SMER. Tie spadli od 18.6.2024 do 13.6:2025 SMERu o cca 6%. Progresívnemu Slovensku padli o 1 %, čo dostatočne málo aby sa stala podľa prieskumov momentálne najpreferovanejšou stranou slovenských občanov.

41. To nám hovorí, že pracujúci a mládež nie sú spokojní s politikou Roberta Fica, ktorá sa orientuje na ekonomickú konsolidáciu. Hľadajú alternatívu, ktorú Progresívne Slovensko ponúka. Pomaly ale isto si ich PS vďaka protivládnym protestom získavajú. Ich jednoduchá liberálna politika je príťažlivá a v priamej opozícií voči konzervativizmu SMERu. Našou úlohou je odhaľovať, že PS žiadnym spôsobom nevyrieši problémy pracujúcich. Kvôli vysokému štátnemu dlhu by boli aj liberáli nútení uchyľovať sa ku škrtom, či chcú alebo nie. Zároveň ich rétorika je plná pokrytectva a nejdeme im v žiadnom prípade o ľudí, ale o profity ich členov. Je pomerne pravdepodobné, že vyhrajú ďalšie parlamentné voľby a musíme sa na to dostatočne pripraviť.

42. Prezidentské voľby a Ukrajina

43. Kto si ale uchováva pomerne veľkú dôveru medzi občanmi je prezident Peter Pellegrini. Podľa prieskumov agentúry Focus Pellegrinimu dôveruje 52 % slovenských obyvateľov, čo je o 18 % viac než Robertovi Ficovi a o 19 % viac než predsedovi PS Šimečkovi.

44. Peter Pellegrini v roku 2024 vyhral prezidentské voľby. Bol to napínavý súboj kandidátov dvoch rôznych krídiel buržoázie. V skutočnosti sa ale v politike a záujmoch ani jeden od seba nelíšil. Obaja predstavovali tie isté strany mince. Obidvaja majú za sebou kariéry v ktorých slúžili americkému imperializmu a vládam.

45. V kapitalizme kandidáti nevyhrávajú podľa toho, kto má najlepší program, intelekt, alebo skúsenosti. Vyhrávajú podľa dobrej propagácií, marketingu a tomu, koľko peniazí boli schopní naliať do svojej politickej kampane. Dôkazom toho sú minuté sumy oboch kandidátov. Najviac minul Korčok s počtom cez 500 000 eur. Na druhom mieste sa ocitol Pellegrini, ktorý dal do kampane cez 250 000 eur.

46. Čo zaistili ale víťazstvo Pellegriniho bola jasná protivojnová rétorika, kde verejne odmietal zapojenie sa Slovenska do akéhokoľvek konfliktu spoločného s vojnou na Ukrajine. Iba 32 % Slovákov podľa výskumu CEDMO z posledného štvrťroku 2024 údajne podporuje Ukrajinu. 33 % opýtaných by uprednostilo skončenie konfliku dočasným mierom bez víťazstva jednej zo strán. To jasne dokazuje mierové nálady Slovákov. Zaujímavé je aj to, že by si podľa oficiálnych odhadov asi 17% Slovákov prialo víťazstvo Ruska, čo je o 10% viac, než v Česku. Táto skutočnosť poukazuje jednak na nedôveru voči kapitalistickým inštitúciám, kde dôvera v médiá klesla na 25%, a najmä na nedôveru voči inštitúciám západného kapitálu, akou je napr. Europarlament. Toto sa odvíja najmä z pozície Slovenska voči západnému kapitálu, ktorý si z neho robí lacnú montovňu automobilov bez toho, aby sa zaujímal o problémy pracujúcich Slovákov. Dokonca si viac Slovákov myslí, že za vojnu si môže sama Ukrajina ako Rusko!

47. Zároveň Slovensko poskytlo od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine pomoc vo výške 3,48 miliardy eur. To predstavuje až 3,22 % slovenského HDP. To zaraďuje Slovensko na šieste miesto na svete v pomere pomoci k hospodárskej sile krajiny. Z poskytnutej sumy 3,48 miliardy eur bolo 2,77 miliardy eur vynaložených na podporu ukrajinských utečencov na Slovensku.

48. To neznamená, že súkromné a štátne firmy nevyvážajú zbrane na Ukrajinu. Napriek sľubom Fica pred voľbami do parlamentu v 2023, že Slovensko nepošle ani jeden náboj, tak sa produkcia zbraní znásobila desaťkrát. Len za minulý rok Slovensko vyviezlo zbrane v hodnote 1,15 miliardy eur.

49. Odpoveďou ministra obrany na to bola, že svoje slová dodržujú. „Zároveň pred voľbami a aj po voľbách sme jasne povedali, že nebudeme obmedzovať spoločnosti, pretože potrebujeme hospodársky rásť.“ Ľudia nemajú čo jesť, zbrojárenský priemysel prekvytá a na Ukrajine ďalej zomierajú ľudia. Tak isto mininster obrany pripravuje novú zbrojovku, ktorá má stáť 350 miliónov eur. Majú sa v nej vyrábať výbušniny do ťažkej munície.

50. Atentát na Roberta Fica

51. Tou najvážnejšou udalosťou vôbec v roku 2024 bol atentát na premiéra Roberta Fica. Ten prebehol 15.5. v Handlovej. Z pokusu bol obvinený 71 ročný muž Juraj Cintula z Levíc a jeho motivácia nesúhlas s politikou vlády.

52. Určite nepodporuje tento krok napriek tomu, že aj my vyjadrujeme nesúhlas s politikou vlády. Individuálny terorizmus nič nerieši. Zabitý politik sa nahradí iným buržoáznym politikom a kapitalistická mašinéria naďalej pokračuje. Jediným výsledkom je upevnenie moci štátnej mašinérie, ktorá bude mať dôvod k väčšej represií. Ako komunisti sme v opozícií voči systému, nie individuálom.

53. Dôkazom toho bol následovný štátny zákaz protestov v rezidenčných zónach a pri domoch a bytoch politikov. To je jasný útok na práva pracujúcich zhromažďovať sa. Jasnou zradou a oportunizmom bola následná podpora tohto zákonu aj predsedu Socialistov Artura Bekmatova, ktorý je na výplatnej páske SMERu.

54. Najväčšími pokrytcami v tomto prípade boli znovu liberáli, ktorí označovali a označujú Fica ako ruského agenta doma aj v zahraničí. Šimečka svojimi slovami povedal, že urobí všetko, aby zastavili Fica. Útoky liberálnych médií nebrali a neberú konca, hrajúc špinavú hru diskreditácie Fica ako osoby, ale aj vlády. Po atentáte to boli však oni ako prví, kto hovoril o jednote ľudí a menšej polarizácií.

55. To, čo nám atentát na Fica ukázal, je obrovská nestabilita slovenského kapitalizmu. Fico rovnako ako Trump sú odchýlkou od hlavného prúdu buržoázie a zastupujú záujmy svojich kapitalistov. To sa, samozrejme, nie každému páči. Hlavne tím, ktorí nerobia zisky na štátnych zákazkach, ale chceli by. Pokusy o vraždu vždy boli a budú príznakom upadajúceho systému.

56. Odbory rozprávajú a nerobia

57. Keď Ficová štvrtá vláda posúvala konsolidačný balík minulý rok, odbory sa voči tomu vyhradili. Statusom na facebooku. Balík obsahoval zvýšenie DPH, miestnich daní alebo pokles daňových bonusov. Na čo sa odbory zmohli bolo vyzvanie prezidenta, aby balik nepodpísal.

58. Bol to priamy útok na pracujúcich ľudí. Sociálna demokracia napadla ich životný štandard škrtmi, ale odborárski byrokrati nepohli ani prstom. Cítia sa až príliš dobre vo svojej robotnícko – aristokratickej bubline. Vo svojom stanovisku píšu, že vláda by mala začať „skutočný dialóg“ so sociálnymi partnermi.

59. Súčasná situácia si ale nevyžaduje „sociálny dialóg.“ Vyžaduje si triedny boj. Toho sa odbory dávno vzdali a uchyľujú sa k prázdnym slovám bez činov. Odbory si záhadne myslia, že ak s nimi bude vláda diskutovať, tak asi sa bude škrtať inak, aby to nezasiahlo pracujúcich. To sa, žiaľ, nedá.

60. „V odborových zväzoch už prebieha istá mobilizácia a nevylučujeme, že svoj nesúhlas prejavíme protestnými zhromaždeniami alebo protestnými akciami,“ - vyjadrila sa prezidentka KOZ Uhlerová. Neschopnosť vedenia dokazuje aj to, že konsolidačný balík bol pretlačený a odbory ešte stále od tohto vyjadrenia októbra minulého roku nič nezmobilizovali. O štrajku nepadlo ani chýru, ani slychu.

61.Podobná neschopnosť odborov je viditeľná aj v otázke ukrajinských pracovníkov (nielen migrantov). Na Slovensku sú zamestnaní desiatky tisíc migrantov, pričom sú tu ďalší, ktorí kvôli absencii pracovnej zmluvy nie sú uvedení v štatistikách. Títo migranti neboli prijatí slovenskými vládami z dobrosrdečnosti alebo solidarity politikov. Boli prijatí preto, lebo slúžia ako lacná pracovná sila, ktorá je často umiestňovaná na najhoršie pracovné pozície – či už z hľadiska náročnosti alebo mzdového ohodnotenia. Táto skutočnosť potom umožňuje kapitalistom znižovať mzdy aj ostatným pracujúcim, pričom odpor proti sebe prenáša na ukrajinských pracujúcich s argumentmi, že „kradnú Slovákom prácu“ alebo že sú parazitmi na slovenskom sociálnom systéme. Mzdy a ani sociálny štát však nedrancujú ukrajinskí pracujúci, ale kapitalisti, ktorí svoje útoky na pracujúcich zakrývajú nechutnými útokmi proti Ukrajincom – rozdeľujúc pracujúcich a šíriac medzi nimi toxickú nenávisť.

62.Odborová byrokracia v tejto otázke len nečinne prizerá. Pritom sú to práve odbory, ktoré majú bojovať proti týmto útokom a lžiam, postaviť sa za práva všetkých pracujúcich tým, že budú bojovať za možnosť organizácie tejto najviac vykorisťovanej vrstvy v odboroch a že spoločným bojom za lepšie pracovné podmienky a mzdy ukážu, že záujmy slovenských proletárov sú totožné s tými ukrajinskými – čo okrem iného povedie k triednej solidarite a porážke xenofóbnych argumentov – a ďalej odhalí, kto je tým skutočným parazitom na Slovensku, ktorý sa snaží svoju vinu zvaliť na Ukrajincov. Takéto konanie by však znamenalo narušenie konformity teplých pozícii odborárskej byrokraci, čomu sa bráni zubami nechtami.

63.Konformita odborárskej byrokracie a jej snahy o udržanie stability nie sú dlhodobo udržateľné. Odbory sú len subjektívnym prvkom v objektívnom procese; sú ako seizmograf – dokážu zaznamenať otrasy, ale nedokážu zastaviť pohyb litosférických dosiek. Ich odhad situácie je navyše obmedzený. Nenechajme sa oklamať tým, že situácia sa zdá byť udržateľná len preto, že útoky na pracujúcich pokračujú, zatiaľ čo generálny štrajk nie je v dohľade. Podobne ako v zemskej kôre, aj v spoločnosti prebiehajú hlboké pohyby a otrasy – je len otázkou času, kedy mocne otriasu svetom, rovnako ako prírodná erupcia sopky. A rovnako ako erupcie prichádzajú v neočakávaných momentoch, aj radikálne zmeny triedneho vedomia často prichádzajú vtedy, keď ich najmenej očakávame – ako napríklad v Srbsku. Môžeme si však byť istí, že odborová byrokracia nebude pripravená a že pod tlakom bude dokonca sama nútená prejsť k radikálnejším požiadavkám, ktoré by jej samotnej boli proti srsti.

64. V budúcnosti je našou povinnosťou v odboroch participovať a získavať tam tie najprogresívnejšie živle. Tlačiť na vedenie a snažiť sa ho nahradiť ľuďmi, ktorí to myslia vážne s bojom za práva pracujúcich. Nedávno prebehli tri spontánne štrajky, no ako sa dalo očakávať, odbory ich zriedili čo najviac, odfotili sa s vlajočkami, vyjadrili rozhorčenie nad manažmentom, a išli domov. Napr. 17. 06. bol štrajk v ECCO Martin, kde zaniká závod a na ulicu pôjde 650 ľudí. Miesto radikalizácie, okupácie a medializácie štrajkovali dve hodiny, jednu ráno, druhú poobede, a začali vymýšľať, že pôjdu protestovať pred centrálu v Dánsku. Tiež formálne požadujú viac peňazí pri odchode zamestnancov. Veľká úľava pre ľudí, ktorí pravdepodobne majú dlhy a nebudú mať prácu!

65. S kosákom a kladivom

66. Politická situácia nám ukazuje jasnú potrebu revolučnej komunistickej organizácie, ktorá by dokázala vyhrať na svoju stranu mládež a pracujúcich. Nestabilita vlády sa odráža v masových protivládnych protestoch, vedenými Progresívnym slovenskom. Nespokojnosť s vládou škrtou Roberta Fica rastie a je iba otázka času, kedy sa celospoločenská polarizácia ešte viac prehĺbi.

67. Obrovský stimul pre pracujúcich bude pravdepovodne masové prepúšťanie automobilových firiem, spôsobené clami a pokračujúca konsolidácia ekonomiky. Táto kombinácia sama o sebe neveští pre budúcnosť našej krajiny nič dobré.

68. Antisystémoví Socialisti.sk sa stali obyčajnými prisluhovačmi vlády, čo dokazuje aj ich pôsobenie Artuta Bekmatova, ktorý stále do dnešného dňa sedí na stoličke predsedu s tisícami eur na účte od Fica. Je až nad slnko jasné z jeho solo vystúpení na sociálnych médiach, že sa pripravuje na kandidatúru do parlamentu oficiálne pod vlajkou SMERu v najbližších parlamentých voľbách.

69. Toto vaakum na slovenskej ľavici jasne kričí po autentickej komunistickej strane, kde je revolučná teória na prvom mieste. Je našou povinnostou v najbližších rokoch odhalovať buržoázne intrigy politikov, útoky na pracujúcich vládnucou stranou a pokrytectvá liberálneho Progresívneho slovenska. Musíme trpezlivo vysvetlovať, že chyba nie je v SMERe ale celom kapitalistickom systéme. A že ani PS nie je riešením a v súčasnej situácií nič nezlepší.

70. Naše akcie na Slovensku sú stále dostatočne limitované našim počtom a izolovanosťou jednotlivých súdruhov. To nám však nesmie zabrániť v budovaní revolučného jadra budúcej masovej komunistickej strany, ktorá vyhrá proletariát na svoju stranu.

71. Našimi najbližšími cieľami je sústrediť sa na ľudí v okolí, zbieranie kontaktov a zväčšovanie slovenského obsahu na sociálnych sieťach. Je dôležité ísť na protesty a demonštrácie, kde sa to dá, a zbierať kontatky. Iba trpezlivou postupnou prácou a získavaním toho jedného a dvoch vybudujeme silnú slovenskú sekciu RCI.

72. Každým dňom je vidieť viac a viac mladých ľudí, ktorí sú otvorení komunistickým myšlienkam. Potvrdzuje sa to aj v našich číslach. Ešte pred pár rokmi na Slovensku nebol žiaden člen Komunistickej avantgardy. Dnes organizujeme verejné akcie, ktorých sa účastňujú desiatky ľudí. Na tomto odhodlaní musíme staviať. Za socializmus na Slovensku ešte za našich životov!