Hong Kong
Od júna 2019 Hong Kong zažil búrlivé protesty miliónov pracujúcich ľudí a studentov, s demonštráciami , ktorých sa 1. Januára zúčastnilo viac než milión ľudí. Protesty začali ako odpoveď na „vydávacej zákon“, ktorý v podstate funguje tak, že každého koho vláda v Pekingu podozrieva zo spáchania trestného činu, má právo vydať do svojej hlavnej časti krajiny. Tento zákon bol stopnutý 4. septmebra, 3 mesiace od začiatku protestov. Od kedy demonštrácie začali, protestujúci si zadali 5 podmienok, ktoré požadujú . Ich populárne heslo je „5 podmienok, ani o jednu menej“. Miesto upokojenia hnutia, ústupky výkonné správkyně Hong Kongu, Carrie Lamovej ohľadom vydávacieho zákona masy zaktivizovali.
Zvyšné požadavky sú:
1. Plne nezávislé komisie o policajnej brutalite
2. Stiahnutie označenia protestujúcich ako „násilníkov“
3. Amnestiu zatknutých protestujúcich
4. Dvojaké univerzálne hlasovanie aj v Hong Kongskej zákonnodarnej rade a vo výkonnom riaditeľstve
Požiadavky ukazujú akým spôsobom sa hnutie menilo v odpovedi na udalosti , ako na zvlášť šokujúcu policajnú brutalitu, ktorá erodovala a podkopávala verejnú mienku v štát a vládu. A dokonca sa raz stalo a aj dobre zdokumentovalo ako polícia vbehla do metra, zbila a oplynovala slzným plynom všetkých hlava-nehlava. Či už protestujúcich alebo tých, ktorí iba cestovali domov.
Dva generálne štrajky boly zrušené kvôli neefektívnemu a kolísajúcemu vedeniu, ktoré neodzrkadluje efektivitu hnutia. Generálneho štrajku 5. Augusta sa zúčastnilo 40 000 ľudí počítajúc s pracjúcimi z leteckej, železničnej, a verejnej dopravy. Taktiež sa zapojili proletári zo sociálnych služieb. Štrajk bol sprevádzaný masovými zhromaždeniami v sedmi obvodoch. Ako inak, Hong Kongská Konfederácia Odborov sa nechytila hlavnej úlohy v těchto protestoch a iba odporučila pracujúcim aby „ochoreli“ a zúčastnili sa. Druhý štrajk v novembri bol fraškovito podporovaný Hong Kong-skov Konfederáciou Odborov, ktorá svoju podporu stiahla, potom naspäť štrajk podporila a potom zase podporu zrušila. Takéto slabé taktiky a nerozhodnosť hnutie iba oslabilo a demoralizovalo.
Navzdory obrovským prekážkam, brutálnym represiám a ekonomickému poklesu vychádzajúc z protestov, demonštranti obdržali obrovskú podporu zo strany väčšiny občanov Hong Kongu. Toto hnutie sa dostáva do silnej pozície pre zorganizovanie generálného štrajku, ktorý by mohol spôsobiť šach-mat a dovolil by protestujúcim dosiahnúť splnenie svojich podmienok a mnohého ďalšieho. Ľudia z Hong Kongu trpia výnimičnou nerovnosťou, núdzu o bývanie, vysokými cenami a robotníci majú jednu z najdlhších pracovných dôb. Vznikajúca vrstva vedenia kladie dôraz na triedny boj spolu s demokraciou, ktorá je kľúčom k tomu aby proletári dosiahli ich ciele. Hong Kongský demonštrátori sa musia spojiť s proletármi z hlavnej časti krajiny, aby mohli spoločne požadovať demokraciu, koniec triedneho vykorisťovania a nerovnosti, ktorej musia čeliť.
Katalánsko
Hnutie za nezávislosť v Katalánsku zažilo obrovské vzkriesenie v posledných mesiacoch , nasledujúc odsúdením 9 politických väzňov hnutia na od 9 do 13 rokov vo väzení. Generálný štrajk bol vyvolaný ako odpoveď na tieto odsúdenia, s demonštráciami v Barcelone, ktorých sa zúčastnilo od 525 000 do 750 000 ľudí. Toto číslo je obzvlášť významné keďže následovali dni policajnej brutality a odporu. Avšak katalánsky robotníci sú stále rozdelení na rôzne tábory v otázkách nezávislosti. Referendum, ktoré ukázalo, že 92.01% robotníkov si praje nezávislosť malo účasť 42% voličov. Tieto výsledky boli získané predchádzajúcimi zlomyseľnými taktikami policajnej brutality a taktikami zameranými na delegitimizáciu hlasov a fyzické zabránenie pokračovaniu, ako zatýkaniu lídrov hnutia, obsadzovaniu hlasovacích úrn a zatýkaniu aktivistov za vylepovanie plagátov na čierno práve pre referendum. Zároveň, mnohí odporcovia nezávislosti nehlasovali, pretože sa im zdalo referendum ilegálne.
Marxisti podporujú právo katalánskeho ľudu na sebaurčenie a čelia represívnym taktikám Španielska, ktoré sa snaží zabrániť katalánskemu ľudu toto právo presadiť. Hnutie za nezávislosť je hnané túžbou po skončení škrtov, nehoráznej korupcie a po demokracii. Toto sú progresívne ciele a my stojíme za katalánskymi robotníkmi a mládežou v ich boji za tieto podmienky. Ako inak, nezávislosť na kapitalistickej báze nevyrieši tieto problémy. Tieto problémy sa dajú vyriešiť iba na báze medzinárodného socializmu. Tak dlho ako Katalánsko ostane kapitalistické, bude vládnuť nerovnosť, prísnosť a snaha o profit nad záujmami ľudí. Hnutie za samostatnosť má enormný potenciál zmeniť životy katalánskeho ľudu a inšpirovať podobné revolucionárske hnutia po celej zemi. Ako inak, súčasne mu chýba organizácia a vedenie a dá sa prirovnať k autu, ktoré ide obrovskou rýchlosťou vpred bez vodiča. Na dosiahnutie cieľov, hnutie potrebuje zorganizovať miestne rady a zvoliť delegátov, ktorí sa môžu zúčastniť katalánskeho zjazdu a demokraticky centralizovať požiadavky. Treba presadzovať sociálne a demokratické požiadavky do každého susedstva a pracoviska, kvôli získaniu viacerých robotníkov pre hnutie.
Francúzsko
Už cez rok je Francúzsko ponorené v kŕčovitej dobe masových mobilizácii a štrajkov. Začiatok bol v mene hnutí „Žltých vest“, ktoré bolo vznietené návrhom (potom stiahnutým), ktorý zvyšoval daň za benzín. Teplota triedneho boja stúpla. Cez december 2019 a január 2020, železničný robotníci vykonávali nekonečný štrajk, ktorým čelili reakčným dôchodkovým návrhom, ktoré boly následovány niekoľkými dny medziprofesných generálnych štrajkov. Štrajky priniesli od 800 000 až do 1 000 000 pracujúcich a studentov do ulíc so silnou účasťou prepravných robotníkov, učiteľov a zdravotníkov. Francúzski robotníci platia za krízu francúzskeho kapitalizmu „modernizovaním verejných služieb“(privatizácia),”liberalizáciou dôchodkových a pracovných podmienok” (škrty) a “posilňovaním investícii” (daňové úľavy pre bohatých).
Od polovice januára, nova vrstva robotníkov sa prichádza zúčastňovať triedneho boja, počitajúc s právnikmi, smetiarmi, učiteľmi elektrikármi, sestričkami a doktormi. Zvýšil sa počet protestov, štrajkov a miestnych demonštrácii. Stále sa dáva veľký dôraz hlavne na odmientutie dôchodkových reforiem, ktoré obsahujú pozdejší odchod do dôchodku a menšie dôchodky. Súčasné slogany majú integrované požiadavky proti škrtom a pre preorganizovanie ekonomiky. Od skorého hnutia Žltých vest, demonštrátori vydržali zlomyseľnú policajnú brutalitu, ktorá pokračuje do dnes. Protestujúci sú bití obuškami a gumovými projektilmi. Demonštrujúci si však udržali 60% súhlasné hodnotenie medzi francúzi, kým Macronové súhlasné hodnotenie kleslo pod 10% medzi pracujúcimi ľuďmi.
Boj vo Francúzsku je inšpiratívny a stále dotváraný, udržajúc si pôsobivú hybnú silu. Ako inak, nemôže to takto pokračovať do nekonečna a treba vytvoriť podmienky pro frontálný útok proti programu Macronovej vlády a existujúcím podmienkam vo francúzskej spoločnosti. Toto by získalo viac pracujúcich zo súkromného sektora, ktorí tvoria rozsiahlu časť pracovnej sily a vytvoril by sa väčší tlak na vládu, ktorá zatiaľ robí pár ústupkov. Stúpa interakcia medzi rôznymi sekciami pracovnej sily, ako napríklad medzi železničními robotníkmi a učiteli. Vytvárajú sa robotnícke rady, niektoré dokonca volia delegátov pre budovanie demokratické organizácie. Odborové vedenie je slabé, naliehajúce na pokračovanie nekončiaceho vyjednávanie s Macronovou vládou, ktoré ničoho nedosiahlo. Miesto poskytovania jasného, silného vedenia a vysvetľovania politických a systematických príčin krízi, je odobrové vedenie viacmenej pasívne a naďalej kladie dôraz iba na odmietanie dôchodkové reformy, ktorá ve skutočnosti prezentuje iba kvapku v oceáne problémov francúzskej pracujúcej triedy. Robotníci potrebujú pokračovať v rozširovaní štrajkov do najširších sekcií pracujúcej triedy, a zdôrazňovať neschopnosť Macronovej vlády poskytnúť zmeny, o ktoré francúzski robotníci usilujú.
Alex Johnson
Překlad: Martin B.
Comments