Piknik 1. Máj 2025 - Oživme revolučné tradície!

V Bratislave sa 1. mája uskutočnila zatiaľ najväčšia verejná akcia organizovaná československou skupinou RCI. Celkovo si prišlo pripomenúť skutočný význam Sviatku práce 26 ľudí!

Podujatie započalo zhromaždením pri pamätníku Sviatku práce na Železnej studničke. Úvodný príhovor o nutnosti zdatného revolučného hnutia a vákuu politickej alternatívy predniesol jeden z našich súdruhov zo Slovenska. Nasledoval improvizovaný pochod na samotné miesto pikniku. Počas pochodu sa k nám pridal náhodný okoloidúci. Konkrétne sa zaujímal ohľadom našej práce a pýtal sa súdruha: „čo to ten komunizmus vlastne je?” Vďaka nášmu dôrazu na vzdelanie a teóriu bol schopný zodpovedať všetky jeho otázky. Je to dôkazom toho, že máme odpovede, že presne vieme, čo je našim cieľom a že sme ako revoluční komunisti oddaní našej práci, nie iba frázičkári. 

Po dorazení na miesto započal hlavný program, teda príspevky odvíjajúce sa od hlavnej témy pikniku „revolučné hnutia vo svete”.

Po prvom prednese o všeobecnej situácii vo svete zaznelo viacero prednášok: o napätej situácií v Argentíne, o „libertariánskom“ prezidentovi Mileiovi, ktorý zničil ekonomické podmienky a politické práva pracujúcich v mene ekonomického rastu, nie bez rastúceho odporu. Hnutie proti úspore vedú dôchodcovia, ku ktorým sa však nedávno pridali aj futbaloví fanúšikovia, vyprovokovaní policajnou brutalitou. Je to krásny dôkaz nepravdepodobnej, ale nutnej solidarity medzi rôznymi vrstvami proletariátu.

Nasledujúci príhovor sa zaoberal protestami v Srbsku, odštartovanými pádom strechy na vlakovej stanici, pri ktorej sa zranilo a žiaľ aj zomrelo niekoľko ľudí. Historická vlna nespokojnosti stelesňuje desaťročia hnevu nad desaťročiami korupcie, škrtov, šovinizmu, nezamestnanosti, nerovnosti a chudoby. Protestujúci si vynútili odstúpenie premiéra a dokonca začali vznikať študentské rady, ktoré nemajú ďaleko od ruských sovietov. Kľúčové bude zjednotiť študentov a pracujúcich a zvrhnúť zhnitý srbský kapitalizmus generálnym štrajkom so solidaritou od pracujúcich más celého Balkánu. 

Odznel aj reálny marxistický pohľad na situáciu na Kube, kde súdruh vyzdvihol študentské hnutie s názvom Červené šatky. Stoja v ostrom kontraste s kontra-revolučným, pro-americkým odpadom posledných desaťročí. Kubu definujeme ako deformovaný robotnícky štát; podporujeme revolučné výdobytky ale kritizujeme vládnucu stalinistickú byrokraciu, ktorá dusí úprimné živly kubánskej spoločnosti a pomaly ustupuje nátlaku kapitalizmu. Červené šatky nie sú „rýdzo komunistické,“ no sú nepochybne úprimní a progresívni. Stoja na správnej ceste oživiť revolučný plameň na ostrove a majú našu podporu.

V Bangladéši po zvrhnutí Hasíninej diktátorskej vlády občania znovu nadobudli vieru v lepší zajtrajšok. Väčšina protestov a teda samotné študentské hnutie revolučné bez silného revolučného vedenia bolo odmanévrované a potlačené tvrdými represiami zo strany polície a armády.

Súdružky a súdruhovia sa vyjadrili aj ku situácii vo Francúzsku. Krajne pravicovú opozičnú političku Marine Le Pen odsúdili za spreneveru financií Európskej Únie. Mnohí ľavičiari jej zosadenie oslavujú, no musíme si pamätať, že akákoľvek represia pravice zo strany buržoázneho štátu môže byť a bude použitá proti komunistom.

LGBT+ hnute je výrazne korporatizované a vyhasína ich revolučná myšlienka či militantné korene. Z Prideu sa stal iba ročný karneval pre americkú ambasádu a reakčné, liberálne postavy, akou je napr. Marek Mach. Hnutie za práva sexuálnych a rodových menšín musí byť anti-kapitalistické a komunistické, inak sa nikam nedostane. Alt Pride má peknú myšlienku, ale je vo finále prázdne.

Odzneli aj lekcie pro-palestínskeho hnutia, iránskej revolúcie spred dvoch rokov, skúseností individuálneho terorizmu, konkrétne Luigiho Mangioneho a mnoho ďalšieho.

Ako už bolo spomenuté, účasť na tomto podujatí bola vyššia ako minulý rok na našom pikniku s Leninom. Náhodní okoloidúci nás pozorne počúvali, i keď neostali celý program. Navštívili nás aj sympatizanti vyhorenej KSS, polemizujúci nad tým, prečo sa ako mladí komunisti a komunistky neorganizujeme s nimi. Odpoveď je jednoduchá: sme optimisti a pevne veríme v revolúciu a naše víťazstvo.

Potlesku po ukončení príhovoru k téme LGBT+ hnutí sa zo všetkých účastníkov zdržali práve členovia KSS, chváliaci sa svojou „konzervatívnou” rétorikou. Kompletne opustili marxizmus, ak ho vôbec niekedy naozaj vyznávali, a kapitulovali buržoáznemu konzervativizmu a šovinizmu. Mali vlastné, početne väčšie stretnutie ako my, no kompletne pesimistické a bez reálneho obsahu.

Front (bývalý Front ľavicovej mládeže) sa zmohol iba na watchparty filmu, z ktorej sa neodvážili zdieľať poriadnu fotku. Odborári nás kvantitatívne prekonali iba o pár ľudí i keď majú 20 000 násobne viac členov. Rozoberali ako dôležité je bojovať za práva pracujúcich, no v realite organizujú maximálne podcasty a demonštrácie najviac 150 ľudí raz za rok, ak sa cítia produktívne. 

Program pokračoval spoločnou súdružskou debatou a pohostením vo forme opekania. Socializácia a vzťahy medzi súdružkami a súdruhmi, niektorí aj zo zahraničia, sú pre nás veľmi dôležité. V duchu solidarity a internacionalizmu sme počas politického programu poskytli preklad.

Znovu o rok! Nech žije Prvý máj!