29. augusta 1944 prvýkrát zaznel rozkaz od Jána Goliana: „Začnite s vysťahovaním“. Tým začala udalosť známa aj ako Slovenské národné povstanie. O 80 rokov neskôr sme si aj my išli tento revolučný akt vystúpenia slovenských pracujúcich a roľníkov pripomenúť. Nie na oficiálnych oslavách po boku SMERu – SD, alebo čistením pamätníkov. Išli sme aktívne medzi mladých ľudí šíriť naše komunistické myšlienky, za ktoré partizáni vtedy zomierali. Ponúkali sme naše magazíny, brožúry, letáky a získavali kontakty. Môžeme rozhodne povedať, že úspešne. Fašizmus sa totiž dá poraziť iba jedinou cestou, ako nám to história ukázala. A to zjednotenou a silnou pracujúcou triedou. Boľševizmus, to jest kladivo na fašistov.
Už 9. rok sa v Bratislave konal jednodňový antifašistický festival Povstanie pokračuje. Intervenovali sme tu aj v minulosti, ale nie v takých číslach ako tentokrát. Festival sa skladal z dvoch častí. Pochodu naprieč Bratislavou, a potom koncertov na Tyršovom nábreží. Čo bolo na oko bijúce od prvého momentu, bol počet účastníkov, ktorý sa za posledné roky výrazne zmenšil. Na čom sme sa zhodli aj s iným účastníkmi. Zatiaľ čo nás tam bol rekordný počet, ľudí rekordne málo. Organizátori často pochádzajú z anarchistických a ultraľavicových krúžkov, čo sa premietlo aj na samotnom priebehu. Ale o tom pozdejšie.
Ľudia v tomto prostredí prirodzene vyhasínajú ako sviečky a strácajú motiváciu. Chýba im teoretický základ, ktorý by im dal možnosť pochopiť dianie v spoločnosti. Miesto toho sú však často demoralizovaní súčasným kapitalizmom a odpadávajú ako muchy. Nevidia cestu z kapitalizmu von, a po čase pochopia, že prostý bezduchý aktivizmus nie je dostačujúci na zmenu. Na tú je potrebná seriózna revolučná organizácia s pevným teoretickým základom a jasným programom. Našou úlohou na tomto mieste bolo osloviť čo najviac perspektívnych ľudí, ktorí ešte nespadli do priepasti ultraľavice a neobsažnej práce.
Už od prvého momentu sme vzbudzovali zvedavosť zúčastnených, keď sme sa s našou červenou vlajkou Komunistickej Avantgardy blíži k malému davu ľudí. A nie len zúčastnených účastníkov Povstania pokračuje, ale aj ochranných zložiek štátu – polície. Zastavili nás a snažili sa nás vystrašiť vypytovaním hlúpych otázok. Pochopili sme, že skupina mladých ľudí s komunistickou zástavou vyvoláva obavy pre týchto buržoáznych fízlov.
Zastrašiť sme sa nedali a pridali sa k davu na zahájenie udalosti. Rečníci rozprávali a zmienka o antikapitalizme padla asi jeden, alebo dvakrát. Medzitým sa začali materiály distribuovať prakticky samé, s ľuďmi, ktorí k nám chodili a zaujímali sa o našu organizáciu. Avšak po tom, čo za nami došiel jeden z ľudí, ktorí dostal náš magazín, že bol zastavený nejakou paní so slovami, že ju náš magazín ako podnikateľku „poburuje“, vedeli sme, že tento festival rozhodne nie je anti-systémový a proti súčasnemu stavu quo, čo sa nám vzápätí presne aj potvrdilo. Napriek snahám niektorých z rečníkov tak pôsobiť, realita bola iná. O malú chvíľu nám organizátori totiž nariadili našu vlajku skryť. Komunistickú vlajku na námestí Slovenského národného povstania. Vlajku pod ktorou práve tisíce ľudí bojovalo a zomieralo pred 80. rokmi. Komu tým ale reálne organizátori poslúžili?
Apolitizovaním takýtchto udalostí iba nahravajú statusu quo. Radikalita z radikálnej minulosti sa vytráca, a ostáva iba prázdna schránka bez obsahu. Je bežnou praxou, že sa radikálne oslavy v kapitalizme v priebehu histórie menia iba na karikatúru svojich predošlých ja. Karikatúru, ktorá už neohrozuje vládnucu triedu, ako to bolo v minulosti. LGBT pride je toho krásnym príkladom. Voľakedy z militantnej antikapitalistickej oslavy Stonewallských nepokojov je dnes korporátna fraška, ktorú financuje americká ambasáda. V Amerike medzitým bolo nelegálne podávať alkohol homosexuálom až do roku 1966! Zatiaľ čo v ZSSR bola homosexualita dekriminalizovaná viac než 45 rokov predtým.
Už ani oslavy SNP nemajú svoj radikálny odkaz. Bojovať proti fašizmu znamená bojovať proti kapitalizmu. Fašizmus je priamy dôsledok kapitalizmu ako takého. Má svoj triedny charakter, ktorý vychádza priamo z maloburžoázie a lumpenproletariátu a slúži ako posledná možnosť na obranu súkromného vlastníctva vládnucou triedou, keď jej tečie do topánok.
Úhlavným nepriateľom fašizmu nie sú židia a ani homosexuálovia. Ale robotnícke organizácie, komunistické strany a odbory, ktoré sú likvidované ako prvé. Práve západní kapitalisti boli tí, ktorí vydláždili Hitlerovy cestu k moci. Finančne ho podporovali v jeho boji proti boľševizmu, mali na starosti mníchovskú zradu v 38 a odmietali otvoriť druhý západný front, kým nebolo úplne jasné, že ZSSR zvíťazí a tým skrátiť trvanie vojny a zachrániť milióny životov. Preto berieme požiadavku skryť našu vlajku organizátormi ako ústupok buržoáznym tendenciám a skutočnú kapitalúciu proti hocijakému skutočnému antikapitalizmu. Jedna vec je totiž o tom rozprávať z pódia, a druhá reálne robiť. A zo strachu nariaďovať skrývať červenú vlajku s kosákom a kladivom vážne nie je antikapitalistické.
Keďže sme boľševici, nezlomí nás hocičo. Ani buzerácia zo strany polície, ani buzerácia zo strany organizátorov. Mali sme jasný cieľ osloviť našimi myšlienkami čo najviac vhodných a ten sme mali v pláne aj splniť. Hneď pár minút po tom čo sme museli našu vlajku zbaliť si to všimla jedna z účastníčok pochodu, ktorá s nami sympatizovala. V podobnom duchu sa to nieslo od začiatku pochodu na námestí SNP až po Tyršovo nábrežie. Chodili sme za ľuďmi, aktívne ich oslovovali a ak mali záujem dali s nimi aj do hlbšej reči. Neodradili nás ani bučiaci sionisti, ktorí sa tam zjavili.
Po príchode na „Tyršák“ sme to oficiálne zapichli. Mali sme nové kontakty, rozdistribuovali väčšinu našich materiálov a celú akciu môžeme považovať z našej strany za veľmi úspešnú. Moravská a slezská časť organizácie sa ponáhľala späť do svojej republiky. Čo sa ale musí nechať, tak tá slovenská časť aktívne oslovovala ľudí aj naďalej po oficiálnom rozpustení. Nabrali cenné skúsenosti, ktoré využijú počas svojej budúcej práce a rozvinuli svoje ďalšie schopnosti. Bola to zároveň naša najväčšia intervencia v Bratislave od roku 2021, kde sme sa vtedy zúčastnili odborárskych protestov. Teda táto udalosť je veľký míľnik pre slovenskú časť organizácie, ktorá odzrkadľuje vývin našej práce práve v tejto krajine smerom dopredu.
Naším cieľom je vybudovať silnú komunistickú stranu, ktorá bude hájiť záujmy pracujúcich ľudí na každej úrovni triedneho boja. Naším cieľom je proletárska revolúcia a komunizmus. A po tomto dni, napriek všetkým polenám, ktoré pod nás hodili, sme o krok bližšie k socializmu na Slovensku!