Policajná brutalita pod kapitalizmom. Náhoda alebo nutnosť?

Posledné mesiace otriasajú Slovenskom prípady vrážd ľudí bez domova príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky. V prvom prípade v novembri minulého roku služba SBS privolala políciu na 48-ročného muža podozrivého z krádeže. Privolaná hliadka mu spôsobila viaceré zranenia a muž podľahol zraneniam v nemocnici. V druhom prípade z konca januára tohto roku mala SBS obchodného centra Nivy v Bratislave spoločne s políciou zobrať život ukrajinskému bezdomovcovi, ktorého prichytili pri krádeži. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o samostatné dva prípady, ktoré nemajú takmer nič spoločné. Rozdielni ľudia, rozdielne miesta, rozdielne udalosti. Ak ale prejdeme skrz povrch k jadru veci, zistíme, že to nie sú obyčajné náhody.

Po neolitickej revolúcií a usadení človeka došlo k zvýšeniu produktivity výroby. To dalo ľuďom prvýkrát to čo ešte nikdy nezažili, prebytok. Z časti populácie, ktorá už nemusela pracovať, vznikli kňazi, panovníci, úradníci. Aby sa udržali pri moci a aby ochránili a reprodukovali prebytok, potrebovali zväčšiť pracovnú silu. Toto v staroveku dosiahli zotročovaním iných kmeňov. Aby skrotili odpor triedy otrokov, postupne vznikol štát, konkrétne orgány ozbrojených mužov (polícia, armáda), ktoré vymáhali záujmy vládnucich tried a moderovali triedne konflikty. Časom sa triedna spoločnosť a jej represívne zložky zmenili, ich pointa však ostala po tisícky rokov rovnaká - dominancia utláčateľskej triedy nad utláčanou, ochrana privilégií a bohatstva. Štát je nástroj triedneho útlaku.

Ako píše Engels:

„Videli sme, že podstatnou charakteristikou štátu je existencia verejnej sily odlišnej od masy ľudu. V tom čase mali Atény stále len ľudovú armádu a flotilu, ktorú poskytovali priamo ľudia; armáda a flotila poskytovali ochranu pred vonkajšími nepriateľmi a držali na uzde otrokov, ktorí už tvorili veľkú väčšinu obyvateľstva. Vo vzťahu k občanom, verejná moc najskôr existovala len v podobe polície, ktorá je stará ako štát samotný.“

Bezdomovectvo je fenomén, ktorý v kapitalistickej spoločnosti existuje od jej vzniku. V súčasnosti podľa posledného sčítania obyvateľov z roku 2021 je na Slovensku 71 076 bezdomovcov. Z toho viac než 15% tvoria deti do 14 rokov. Celkový počet sa skoro strojnásobil od roku 2011, kedy to bolo 23 483. Treba brať do úvahy, že dnes to číslo môže byť ešte vyššie, a to v rádoch desiatok tisíc.

Bývanie v kapitalizme nie je právo, ale výsada. Máme u nás tisíce voľných bytov a kancelárií, ktoré slúžia čisto iba na špekuláciu, zatiaľ čo na ulici sa pohybujú desiatky tisíc ľudí bez domova. Priemerný Slovák sa odsťahuje od rodičov až takmer v 31 rokoch. Vo veku od 25 do 34 rokov býva s rodičmi viac než 56% Slovákov. Na hypotéku musí mať dnes človek našporených až 20%.

Problém s dostupným bývaním nie len problémom v našej krajine. Je to celosvetový fenomén, ktorý nám ukazuje, že kapitalizmus nie je schopný zaistiť základné ľudské potreby ako bývanie. Zatiaľ čo mladí pracujúci sa tlačia s ďalšími ľuďmi v podnájmoch, úzka skupina špekulantov a landlordov sa raduje z rekordných ziskov.

Ku príkladu v prvom polroku 2023 stúpol čistý zisk bankového sektora o 47% na 565 miliónov eur vďaka vyšším úrokovým sadzbám na hypotéky a ďalších pôžičkách. Úroková sadzba pri hypotékach s fixáciou do 5 rokov sa z 0,97% v 2021 vyškriabala na rekordných 4,05% v 2024! O nič lepšie to nie je ani v tých nad 5 rokov, kedy v 2021 to bolo 1,10% a v 2024 4,02%. Po kríze v roku 2008 centrálne banky natlačili miliardy eur do finančného sektoru, zatiaľ čo reálny dopyt ostal chudokrvný. Tieto peniaze našli svoju cestu vo všelijakej forme špekulácií, vrátane nehnuteľností. V ten istý moment, rastúca nerovnosť nahýba trh s nehnuteľnosťami smerom k bohatým.

Čo s týmto robí naša vláda? Tá predstavila minulý rok „pomoc s hypotékami“. To znamená, že štát preplatí dve tretiny zvýšenej splátky, maximálne však 150 eur mesačne! Zatiaľ čo sociálni demokrati si vo vláde zvyšujú plat o tisíce eur, ľuďom dávajú žobračenky.

Slovami F. Engelsa:

„[Bytová kríza] nemôže byť neprítomná v spoločnosti, v ktorej sú veľké masy pracujúcich výlučne závislé od miezd, to znamená od množstva potravín potrebných na ich existenciu a na rozmnožovanie svojho druhu; v ktorých vylepšenia existujúceho strojového zariadenia neustále vyhadzujú zo zamestnania masy pracovníkov; v ktorých násilné a pravidelne sa opakujúce priemyselné kolísanie určuje na jednej strane existenciu veľkej rezervnej armády nezamestnaných robotníkov a na druhej strane vyháňa veľké masy dočasne nezamestnaných robotníkov na ulice; na ktorých sú robotníci hromadne natlačení vo veľkých mestách rýchlejšie, ako pre nich vznikajú obydlia za existujúcich podmienok; v ktorej teda musia byť vždy nájomníci aj pre tie najneslávnejšie prasačie chlievy; a v ktorej má napokon majiteľ domu v postavení kapitalistu nielen právo, ale vzhľadom na konkurenciu do určitej miery aj povinnosť bezohľadne zarobiť zo svojho majetku na nájomnom, koľko len môže. V takejto spoločnosti nie je nedostatok bytov náhodný; je nevyhnutnou inštitúciou a možno ju zrušiť spolu so všetkými jej účinkami na zdravie atď., len ak sa zásadne prerobí celý spoločenský poriadok, z ktorého pramení.“

Vidíme, že tým ako sa prehlbuje kríza systému každý rok, tak aj narastá počet ľudí bez domova. Je to priamy dôsledok kapitalistickej špekulácie s nehnuteľnosťami, a existencie spoločnosti založenej na mzdovom otroctve. Ak chceme prekonať bezdomovectvo, musíme prekonať kapitalizmus, ktorý ho spôsobuje. Momentálne je bez práce na Slovensku zhruba 166 638 obyvateľov. Na pokraji chudoby zasa viac ako 700 000 občanov. Zatiaľ čo ľuďom ako Chrenko narastá profit každoročne v miliónoch eur, Slováci žijú z ruky do úst. Tento zhnitý systém donútil ľudí uchyľovať s k drobným krádežiam, ako k nástroji na prežitie. A vidíme, že pokiaľ sú chytení, strážnici kapitálu sú im schopní za to zobrať život. V roku 2023 polícia obvinila celkovo 62 policajtov, väčšinou z podozrenia zo zneužití právomoci. V ôsmych prípadoch dokonca o ublížení na zdraví.

Náhoda?

Hegel vysvetľuje, že neexistuje nič ako izolovaná udalosť a jej efekt. Idea izolovanej udalosti a efektu je abstrakcia, prevzaná z klasickej newtonovskej mechaniky. Miesto akcie-reakcie z mechaniky, posunul pojem reciprocity, teda univerzálnej interakcie. Aj tu bol Hegel pred jeho časom. Všetko ovplyvňuje všetko, a na oplátku, všetko je ovplyvnené a determinované všetkým. Hegel teda znovu-predstavuje koncept náhody, ktorá bola vykázaná z vedy mechanickou filozofiou Newtona a Laplaca.

Na prvý pohľad môžeme byť strateni v počte náhod. Tento fenomén náhody iba odkrýva hlbší proces, ktorý nie je náhodný, ale nevyhnutný. V rozhodujúci moment sa táto nevyhnutnosť odkryje cez náhodu. Táto dialektická jednota náhody a nevyhnutnosti sa môže na prvý pohľad zdať zvláštna, ale je šokujúco potvrdená rôznymi pozorovaniami z rôznych vedeckých polí a spoločnosti. Mechanizmus naturálnej selekcie v teórií evolúcie je najlepším príkladom.

Existencia triednej spoločnosti je zdrojom potreby polície ako ochrancu súkromného vlastníctva. Ako nástroj na potieranie más. Zároveň je aj triedna kapitalistická spoločnosť zodpovedná za to, že ľudia nemajú kde bývať. S tým ako sa prehlbuje kríza kapitalizmu vidíme nedostatok dostupného bývania, nezamestnanosť a kriminalitu. Nie je náhoda, že sa ľudia bez domova uchyľujú k drobným zločinom, keď nemajú čo do úst, a zároveň vláda s ich situáciou nič nerobí. Zároveň nie je náhoda, že polícia týchto ľudí pokojne zlikviduje, keď je jej primárna misia chrániť súkromné vlastníctvo za každú cenu. Represívne zložky triednej spoločnosti sú vychovávané v besnom šovinizme a pocitoch nedotknuteľnosti a nadradenosti. Je len otázkou času kedy sa niečo stane.

Našou historickou úlohou je ukončiť toto barbarstvo. Vyvlastniť voľné byty, ktorých úloha je naberať na cene a skončiť bezdomovectvo. Je našou historickou úlohou prekonať triednu spoločnosť, nahradiť políciu ozbrojeným ľudom a zaistiť dôstojnú existenciu pre všetkých, čím ukončíme kriminalitu. Iba socialistická spoločnosť založená na centrálnom plánovaní dokáže poskytnúť prostriedky pre kvalitný život všetkých ľudí na tejto zemeguli, nie trhová anarchia pod palcom hŕstky miliardárov. Preto, ak chcete aj vy pomôcť so skončením kapitalizmu, pridajte sa k nám. Za socializmus ešte za našich životov!