Hlboko vryté konflikty v koalícii vyústili v pád vlády Eduarda Hegera. Došlo k tomu dňa 15. decembra roku 2022, takmer o rok a pol skôr ako sa mali konať riadne parlamentné voľby. Pravicovej vláde sa naďalej nedarí riešiť stupňujúce sa problémy so zdražovaním, nedokážu napomáhať situácii presadzovaním reforiem na pomoc ľudom a navyše si nevedia upratať ani svoje osobné konflikty. Tieto až trápne rozpory, ktoré už dávno nikoho nezaujímajú a trápia nimi nielen seba ale hlavne širokú verejnosť ktorá má toho vyslovene plné zuby.
Zdroj: Facebook prezidentky Zuzany Čaputovej
Pád vlády SR a očakávanie predčasných volieb
Posledné mesiace sme mohli byť svedkami neustálych hádok a hašterení vo vnútri koalície, na čo si už bohužiaľ slovenská spoločnosť zvykla. Vláde Eduarda Hegera bola vyslovená nedôvera, následkom čoho bola položená, keďže mala menšinový počet poslancov. Opovrhovaná vláda teda nemala dostatočný počet hlasov nielen na prijatie zákonov, na prijatie významného štátneho rozpočtu za rok 2023, ale dokonca ani na samotné udržanie vlády pri živote.
Vláda nemala inú možnosť, lebo odchod Richarda Sulíka a celej strany SaS možno nadobro rozdelil všetky vzťahy medzi subjektmi. Hoc SaSka prv tvrdila, že za pád vlády nezahlasuje, nekonečné hádky s Igorom Matovičom ich dohnali k tomu, že za pád napokon zahlasovali, ale aj k tomu, že vyžadujú predčasné voľby v tomto roku. Medzitým sa Matovičova bábka, odvolaný premiér Eduard Heger, snažila zúfalo hľadať novú 76-tku, ktorú nenašla. Väčšina spoločnosti mala takéhoto vládnutia dosť a tak ľudí správa o predčasných parlamentných voľbách potešila.
Voľby sa avšak najpravdepodobnejšie budú konať až 30. Septembra 2023. Tento počin prezidentky Zuzany Čaputovej pôsobí ako výsmech do tváre ľudí, i keď začala tlačiť po skoršom termíne. Následkom toho má vláda v demisii, ktorá patrí medzi najneschopnejšie v histórii Slovenskej politiky, viesť Slovensko ešte ďalších 8 mesiacov. Ak by sa vláda nedohodla na dátume predčasných volieb, riešenie prezidentky Zuzany Čaputovej by bolo postaviť úradnícku vládu. Zostavená by bola iba ňou samotnou, čím by sa do úradníckej vlády dostali najmä ľudia podobní prezidentke Čaputovej. Myslíme tým pro-amerických „progresívnych“ liberálov pohŕdajúcich väčšinovým názorom spoločnosti, keďže verne slúžia súkromnému vlastníctvu, v dobrom aj v zlom.
Referendum a falošná nádej na zmenu
Spoločnosť je zúfala, na jednej strane sa „nedajú“ nájsť financie na pomoc ľudom v núdzi so zdražovaním základných potravín, služieb a energií a celkovými dopadmi inflácie. Keď sa nejakú pomoc ukrutne podarí zmobilizovať, je to na účet pracujúcich; škrtmi, štátnym zadlžením alebo iným „odľahčovaním bremien“ podnikov. Na strane druhej, majorita pracujúcich na Slovensku vidí, že nájsť financie na zbrojenie a posielanie zbraní na Ukrajinu už takým veľkým problémom nie je. Taktiež nehovoriac ani o tom, ako stagnuje školstvo, zdravotníctvo, dôchodky či mzda oproti iným vyspelejším krajinám Európy, kde sa ceny pohybujú na podobnej úrovni. Nedávny štrajk zdravotníkov mal neuveriteľnú moc a potenciál, ohýbala sa nad ním celá republika, avšak vládni lokaji v najvyšších kruhoch odborov preferujú pohodlné miestečko a dobre utiahnutý obojok. Avšak imperialistický súboj medzi „dvoma blokmi“ je pre koalíciu a prezidentku Zuzanu Čaputovú dôležitejší.
Premiér Eduard Heger prosí zdravotníkov o stiahnutie výpovedí / Zdroj: TASR
Falošná predstava o zmene prichádza s opozíciou, ktorá skúma dianie v krajine veľmi oportunisticky a populisticky. Hnev ľudu využíva pre svoj vlastný benefit a na prospech svojej vrstvy oligarchie, ktorú zastáva. Prominentný Robert Fico a Peter Pellegrini šíria sladké reči sociálnych demokratov, ako oni dokážu zmeniť tento nepriaznivý vývoj a z ničoho nič vyriešia problémy obyčajných Slovákov. Ale bol to práve Fico, ktorý vyše 10 rokov hompáľal 13. dôchodkami pracujúcim Slovenska pred tvárami, ktoré doprial až momenty pred voľbami 2020. Okrem toho niet ani chýru ani slychu z ich strany o zdanení podnikov a bohatých, ‚bože chráň‘ vyvlastnenie! Sľubujú nám zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu, napriek tomu, že Smer pri moci len posilňoval pro-americkú politiku, a lepší „sociálny štát“ a neustále kritizujú opozíciu čím hrajú väčšine ľudu na tú správnu notu. Sociálny štát, samozrejme, v rámci súkromného vlastníctva a podriadený všetkým výkyvom trhu. Ale my budeme len radi ak sa im podarí pretlačiť záujmy robotníkov počas najhlbšej krízy kapitalizmu od čias krachu na burze. Avšak nie sme moc optimistickí.
Zároveň tvrdia, že koalícia sa ich snaží zničiť tým, že ovládajú policajné zložky a všetky obvinenia ktoré obviňujú členov či ex-členov ich politických subjektov sú lži.
Koalícia reaguje celkom zábavnými tvrdeniami, že opozičné strany sú „nedemokratické“. Bola to práve Matovičova/Hegerova vláda, ktorá vedie boje proti „dezinformáciam“ zakazovaním webstránok, blokovaniami Facebookových profilov opozičkých politikov, atď. Nie že by Smer urobil inak, keďže sa limitovaná demokracia stáva každým dňom väčšou a väčšou prekážkou pre kapitalizmus, vždy sa oplatí mať poistku proti podriadeným masám.
Expremiér za Smer Peter Pellegrini s exprezidentom Donaldom J. Trumpom v Bielom dome, 03. 05. 2019 / Zdroj: TASR
Na jednej strane je ľahké uveriť týmto tvrdeniam, pretože ku korupcii v orgánoch činných v trestnom konaní vážne dochádza (podozrenia sú že aj za vlády smeru). Na povrch vyšli nové dôkazy o týchto činoch, prípad je však v priebehu vyšetrovania a to či to už je alebo nie je pravda nám ostáva len hádať. Napriek tomu niektoré z najväčších škandálov, ktoré nová Republika kedy zažila, mala na svedomí práve vláda Smeru. Opozícii to ale hrá pekne do karát, keďže sa môžu hrať na mučeníkov a spasiteľov Slovenska. Najviac im však pomohla koalícia samotná. Amatérstvo, nepripravenosť, chaos a drzosť sú slová ktorými môžeme najlepšie definovať túto politickú etapu Slovenskej vlády. Ľudia, ktorí by v živote nevolili niekoho ako Fica či Pellegriniho mu ten hlas napokon dajú. Je im už ukradnuté, či rozkrádal republiku alebo nie, chcú tam mať aspoň niekoho kto si vie upratať na svojom pieskovisku.
Frustráciu o stave terajšej spoločnosti potvrdili výsledky Referenda, kde pri aj zlom počasí a istote predčasných volieb svoj hlas odovzdalo 27 % ľudí, čo je viac ako 1 160 000 oprávnených voličov, 97,5% zakrúžkovalo za predčasné voľby ‚áno‘. Dôvodom je, že referendum sa tentokrát netýkalo pádu vlády ale zaistenia predčasných volieb v hociktorom volebnom období, k čomu stačí 76 hlasov poslancov a nie 90 ako to je teraz. Z výsledku môžeme usúdiť, že existuje citeľná snaha ľudí o zmenu a lepšiu kontrolu politického diania v spoločnosti.
Myslieť si ale, že sa na Slovensku niečo zmení alebo zlepší k lepšiemu je však chybné. Voľby len smerujú k výmene gardy zástancov oligarchie za ďalšiu frakciu oligarchie a k nim sa pridajú malé omrvinky, ktorými budú chcieť pracujúci ľud nasýtiť. Takáto zmena nie je ani vzdialene postačujúca k uhaseniu „hladu“ pracujúcich po lepšej a férovejšej spoločnosti. Koniec koncov nás čaká iba boj vrstiev oligarchie, no ako vieme, opozičná scéna nám nič nové navrhnúť nevie a ani nedokáže. Charakter všetkých politických subjektov je celkom buržoázna, zložené z podnikateľov, bankárov či ich ‚kontaktov‘, statkárov, majetných. Prirodzene si budú strážiť vlastné záujmy, nech už príde aj apokalypsa.
Billboard z roku 2010 / Zdroj: Denník N
Pravdivá zmena
Štát je politický nástroj pre vládnucu triedu a systém, ktorý ju sprevádza. Odzrkadľuje všetky otrasy a hnilobu v onom systéme. V celej svetovej spoločnosti je cítiť razantné pnutie, ľudia sú zúfalí z krízového stavu kapitalizmu z ktorého sa nevie vyhrabať. Kapitalizmus neponúka nič čo by bolo naďalej pre ľudstvo potrebné alebo prosperujúce, keďže sa nevyrába viac, ako je výhodné. Požiera sám seba ako drak Uroboros ale koniec koncov sa nezničí sám.
Kapitalizmus je v slepej uličke, a politická situácia a kvalita jeho politických reprezentantov je jeho zrkadlom. Politici nemajú čo ponúknuť, okrem kultúrnej vojny a hašterenia, pretože im to ekonomická základňa ich štátov nedovolí. Progresívna reforma cez majetných sponzorov neprejde. Musíme každý deň bojovať za naše práva, avšak za pomoci materialistickej teórie marxizmu vieme, že príde bod, kedy bude pokračovaná existencia systému bankárov a súkromníkov a organizovanej práce navzájom vylučujúce.
Na zmenu spoločnosti, ktorá stojí na pilieroch osobnej slobody a hlavne demokratickej kontroly pracoviska, je dôležité postaviť masové robotnícke hnutie, ktoré bude za túto zmenu bojovať. My presne takéto hnutie budujeme v Marxistickej alternatíve, sme alternatívou oproti súčasnému vyhorenému a zastaralému kapitalistickému systému. Systém, ktorý nedokáže ani riešiť problémy ktoré sám vytvára a nie to ešte zlepšovať život samotný pre blaho každého jedného pracujúceho človeka.
Ľudové milície na Karlovom moste, 1948 / Zdroj: Vojenský historický ústav
Iba socialistickou revolúciou môžeme dosiahnuť tak požadovanej zmeny ako je v dnešných materiálnych podmienkach potrebné, oslobodiť výrobu od chamtivých záujmov súkromníkov, od honby za profit. Na rozdiel od sociálnych demokratov či iných zapredaných „ľavicových“ prisluhovačov kapitalizmu u nás nie je „pragmatické“ ho reformovať, u nás je „pragmatické“ ho na dobro zničiť. Ponúkame spoločnosti jedinú realistickú a reálnu zmenu ktorou je Socializmus!
Napísal Sylvester