Záujem o myšlienky Leva Trockého rastú, keďže pracujúci a mládež hľadajú revolučné riešenie krízy kapitalizmu. Napriek tomu, niektorí ľavicovo zmýšľajúci chápu myšlienky v súvislosti s trockizmom nesprávne.
Koncom októbra denník The Morning Star (pozn. prekl.: britský ľavicový denník) odpovedal svojim čitateľom, ktorí sa pýtali na veľkého ruského revolucionára Leva Trockého. Odpoveď novín možno zhrnúť takto: „Trockij sám o sebe bol v pohode, ale ‚trockizmus’ je veľmi zlý.“
Marxisti by mali privítať každý pokus vážne sa zaoberať revolučnou históriou a teóriou, pretože poskytuje návod pre našu dnešnú činnosť.
Žiaľ, to, čo hovorí The Morning Star, nedáva veľký zmysel. Ak by Trockij „významne prispel k VOSR“ a bol „v skutočnosti Leninovým druhým veliteľom“ ako sa uvádza v článku, musel to robiť kvôli svojim myšlienkam a v súlade s nimi.
Permanentná revolúcia
Prečo teda The Morning Star tak silno nenávidí revolucionárov, ktorí dnes bojujú za tieto myšlienky? Zdá sa, pretože autor článku v skutočnosti nerozumie Trockého myšlienkam.
Bol to sám Marx, kto v roku 1850 prvýkrát použil termín „permanentná revolúcia“.
Autor je napríklad nešťastný z myšlienky 'permanentnej revolúcie'. Je to prekvapujúce vzhľadom na to, že článok je napísaný v mene knižnice Marx Memorial Library. Rýchly náhľad na texty v tejto knižnici odhalí, že to bol práve Marx, kto v roku 1850 prvýkrát použil termín „permanentná revolúcia“.
Teória permanentnej revolúcie je myšlienka, ktorá tvrdí, že v ekonomicky zaostalých krajinách, kde dominuje kapitalizmus, iba robotnícka trieda (nie „progresívni“ kapitalisti alebo liberálna stredná trieda) je schopná realizovať základné úlohy demokratickej revolúcie, ktoré sa neskôr stanú úlohami socialistickej revolúcie.
Popri tom je myšlienka, obzvlášť dôležitá v krajinách ovládaných imperializmom, že iba medzinárodná socialistická revolúcia môže zabezpečiť revolučným masám úspechy v ktorejkoľvek krajine.
Inými slovami, permanentná revolúcia je protikladom voči triednej spolupráci. Tieto myšlienky, však nie sú typické len pre Trockého.
O triednej spolupráci Lenin v roku 1905 napísal:
„Buržoázia sa nevyhnutne obráti ku kontrarevolúcii, k autokracii, proti revolúcii a proti ľudu, len čo sa naplnia jej úzke, sebecké záujmy, len čo ustúpi od dôslednej demokracie (a už od toho cúva!)...“
„...zostáva 'ľud', to je proletariát a roľníctvo. Na samotný proletariát sa možno spoľahnúť, že bude kráčať až do konca, pretože ďaleko presahuje demokratickú revolúciu. Preto proletariát bojuje v popredí za republiku a pohŕdavo odmieta možnosť cúvnutia buržoázií."
Marx vyjadril podobné názory na nezávislosť robotníckej triedy v roku 1850 a povedal:
„Nemeckí robotníci musia prispieť k svojmu konečnému víťazstvu vzájomným informovaním sa o svojich triednych záujmoch, a tým, že čo najskôr zaujmú svoje nezávislé politické stanovisko a nenechajú sa zviesť pokryteckými frázami demokratických malicherností buržoázie, a preto nesmú zapochybovať o nevyhnutnosti samostatne organizovanej strany proletariátu. Ich bojovým pokrikom musí byť: Permanentná revolúcia."
O internacionalizme Lenin v roku 1918 napísal:
„Víťazstvo dosiahneme len spolu so všetkými robotníkmi iných krajín, celého sveta..."
A Marx zakotvil v stanovách Prvej internacionály nasledovné:
„Emancipácia robotníkov nie je miestny, ani národný, ale medzinárodný problém.“
Práve preto, že zastával tieto myšlienky spolu s Leninom, zohral Trockij takú dôležitú úlohu počas VOSR.
Triedna spolupráca
Po tom, čo robotnícke hnutie vo februári 1917 zvrhlo cára, tlak verejnej mienky strednej triedy spôsobil, že robotnícki vodcovia váhali a ponúkli svoju podporu buržoáznej dočasnej vláde triednym kolaborantským spôsobom.
Až keď sa Lenin vrátil z exilu, bola línia boľševikov napravená smerom k marxistickej myšlienke permanentnej revolúcie.
Lenin a Trockij to z exilu odsúdili. Ale v Rusku Stalin a Kamenev nariadili boľševikom, aby podporili líniu triednej spolupráce. Obaja publikovali články podporujúce pokračovanie imperialistickej vojny buržoáznej vlády a cenzurovali Leninove listy zo zahraničia kritizujúce ich postoj.
Stalin predniesol prejav na Prvom Celoruskom zjazde Sovietov v marci 1917, kde proti Leninovmu sloganu „žiadna dôvera a žiadna podpora novej vláde" ponúkol kritickú podporu dočasnej vláde ako druh lojálnej opozície.
„Pokiaľ dočasná vláda posilňuje kroky revolúcie, do takej miery ju musíme podporovať", povedal Stalin. „Ale pokiaľ bude kontrarevolučná, podpora dočasnej vlády nie je prípustná."
Až keď sa Lenin vrátil z exilu a predniesol svoje Aprílové tézy, bola línia boľševikov napravená. Boľševici vypovedali vernosť Stalinovej myšlienke triednej kolaborácie a zmenili svoje názory smerom k marxistickej myšlienke permanentnej revolúcie.
Práve vďaka tejto politike, ktorú presadzovali Lenin a Trockij, sa robotnícka trieda ujala moci v októbri 1917.
Preto sú jasné myšlienky také dôležité. Bez nich robíme v praxi potenciálne fatálne chyby.
Zrady a porážky
Stalin a jeho spojenci napríklad zopakovali tú istú chybu triedneho kolaboranta. Tú istú chybu zopakovali v roku 1917 v Číne, v Británii v 20. rokoch a vo Francúzsku a Španielsku koncom 30. rokov 20. storočia.
Stalin a jeho spojenci mnohokrát opakovali tie isté triedno-kolaborantské chyby.
Tieto mylné myšlienky viedli priamo k pádu revolučných hnutí. Stalinizované komunistické strany využili autority VOSR, aby sa postavili do čela robotníckych hnutí, čo ich však priviedlo k porážke.
Celá história nás učí, že bez jasných myšlienok nie je možné dosiahnuť naše ciele, pretože naším cieľom nie je riadiť kapitalizmus alebo kolaborovať s buržoáziou, ale zvrhnúť kapitalizmus ako celok.
Vybudovanie serióznej revolučnej organizácie si vyžaduje seriózny prístup k revolučnej teórií ako nášho sprievodcu konaním.
Široké spojenectvá
Žiaľ, denník The Morning Star nemá jasné myšlienky a názory. Na konci článku sa píše:
„Zodpovednosťou všetkých skutočných socialistov dneška musí byť hľadanie najlepšieho spôsobu, ako zvrátiť snahu kapitalizmu preniesť bremeno svojich kríz na našu planétu a jej národy; pracovať na socialistickej spoločnosti budovaním, čo najširších spojenectiev na pracovisku a komunitách na dosiahnutie tohto cieľa."
Celá história a logika kapitalizmu spočíva v centralizácii bohatstva na jednom konci spoločnosti a biedy na druhom konci, ako vysvetlil Marx a Engels. The Morning Star však hovorí, že by sme mali „hľadať najlepší spôsob ako zvrátiť základné fungovanie kapitalizmu vybudovaním, čo najširších spojenectiev".
To je utopická nemožnosť. To by nás totiž viedlo priamo na cestu mierneho reformizmu v spojenectve s „progresívnymi“ kapitalistami a liberálnou strednou triedou.
Žiaľ, toto je dlhodobá redakčná línia The Morning Star, ktorá sa riadi výhradne programom Komunistickej strany: Britská cesta k socializmu.
Dôsledky tejto redakčnej línie sa prejavili začiatkom októbra, keď The Morning Star uverejnil článok generálneho tajomníka odborov GMB Garyho Smitha, v ktorom požadoval, aby britské odbory podporili posielanie zbraní ukrajinskej armáde.
Táto požiadavka umiestňuje denník The Morning Star jednoznačne do tábora NATO a západného imperializmu.
Vyzerá takto „budovanie, čo najširších spojenectiev“? Nemá to nič spoločné s revolučným internacionalistickým postojom k vojne, ktorý obhajuje Lenin. Má oveľa viac spoločného s triednym kolaborantským postojom, ktorý presadil Stalin v roku 1917.
Podobne v úvodníku uverejnenom v septembri; The Morning Star karhal tých, ktorí predkladali heslá proti monarchii. Označovala ich za pokrytcov a tých, ktorí prejavovali nedemokratické „odmietnutie legitimity väčšinového názoru.“
Toto je kapitulácia pod tlakom verejnej mienky na spôsob menševikov v roku 1917. Je to nevyhnutné, ak je vašou stratégiou „budovanie, čo najširšieho spojenectva“ prostredníctvom triednej spolupráce.
Revolučná teória
Marxisti opäť vítajú každý pokus vážne sa zaoberať revolučnou históriou a teóriou.
Revolučná teória je mocná zbraň, s ktorou môžeme zmeniť svet.
Najlepším prístupom je prečítať si Marxa, Lenina, Engelsa a Trockého pre seba samého, zhodnotiť to, čo povedali v súvislosti s dejinami a súčasnými udalosťami a následne si urobiť vlastný názor.
Takto vyostrujeme naše chápanie kapitalizmu a triedneho boja. Takéto poznanie je mocnou zbraňou, s ktorou môžeme zmeniť svet.
Pre hĺbkovú analýzu života a myšlienok Leva Trockého odporúčame článok Alana Woodsa z roku 2000, pri príležitosti 60. výročia zavraždenia veľkého ruského revolucionára rukou stalinistického agenta.
Alebo navštívte Wellred Books a prezrite si rôzne klasické texty od Marxa, Engelsa, Lenina a Trockého spolu s ďalšími titulmi autorov z Medzinárodnej marxistickej tendencie - vrátane diela: „Lenin and Trotsky: What they really stood for".
Preložil Andrej Mazánik