top of page
Vyhledat

Manuál na čítanie Manifestu komunistickej strany

Prezentujeme Vám tu čitateľskú príručku pre Manifest komunistickej strany, ktorá môže pomôcť stráviť súdruhom kľúčové idei z tohoto klasického marxistického diela od Karla Marxa a Friedricha Engelsa.


Manifest v nové edici si můžete objednat skrze zprávu naší FB stránce ZDE, nebo skrze náš instagram ZDE





Vydaný Ligou Komunistov v Londýne a napísaný Karlom Marxom spoločne s Friedrichom Engelsom v 1847-48, tento pamflet načŕta fundamentálne princípy a taktiky rodiaceho sa komunistického hnutia doby „strašidla“ mátožiaceho po celej európe.


Narozdiel od mnoha iných diel z toho času, Manifest komunistickej strany zostáva jedno z najvplyvnejších kusov literatúry vôbec. Napriek tomu, že bol napísaný 175 rokov dozadu, ideje, metódy, a politické poučenia ostávajú pozoruhodne svieže. Aj keď niekoľko referencií na politické osobnosti toho času a nejaké (ale nie všetky) konkrétne politické požiadavky predsunuté na konci druhej kapitoly, boli vystriedané udalosťami zatiaľ, čo z veľkej hromady textu je cítiť, ako by bola napísaní iba včera s jej vysvetlením zdrvujúcej sily kapitalistického svetového trhu, komodifikácií práce a schopnosti ľudí, a nekonečne rastúcej priepasti medzi chudobnými a bohatými. Bez ohľadu na dátum vydania, komunistický manifest je stále veľmi vitálna zbraň v arzenály revolucionárov všade po svete.


Zrejme, v jeho odkaze Manifest komunistickej strany je ešte viac relevantný dnes, než keď bol napísaný. V roku 1848, Európa sama stála na prahu série demokratických revolúcií, ktoré otriasli absolutistickým poriadkom, ale nedokázali zatiaľ povzniesť robotnícku triedu k moci. Dnes s globálnym kapitalistickým systémom v hlbokej kríze, posledná veta Manifestu nikdy neznela tak veľmi mocne a naliehavo: Proletári všetkých krajín, spojte sa!


Kapitola 1: Buržoázia a Proletariát


Pre Marxa a Engelsa „(písaná) história všetkých doposiaľ existujúcich spoločností je históriou triednych bojov“. V tejto kapitole predkladajú rozsiahlu históriu triednych spoločností, konkrétne boj buržoázie proti zhnitému feudálnemu systému, a vysvetľujú ako buržoázia brajúca moc v jednej krajine, je nútená svojím vlastným systémom revolucionizovať produkciu na svetovej úrovni a tým vytvorí „ich vlastných katov“: proletariát.


Študíjne otázky:


  • Ako Marxisti definujú „triedu“?

  • Čo sú to buržoázia a proletariát?

  • Ako vzniko kapitalizmus?

  • Aký vzťah existuje medzi ekonomickým vývojom a politickým bojom? Môžeme nájsť príklady tohoto v dnešnej spoločnosti?

  • Čo Marx a Engels myslia tým, keď napísali: „Bužoázia historicky hrala najrevolučnejšiu úlohu?“

  • Ako táto kapitola predpovedá globalizáciu?

  • V akom zmysle je kapitalizmus „ako čarodej, ktorý už nie je schopný kontrolovať moc spodného sveta, ktorý vyvolal svojimi čarami?“

  • Ako sa formuje proletariát pod kapitalizmom?

  • Aká je rola odborov podľa Marxa a Engelsa?



Kapitola 2: Proletári a komunisti


V tejto kapitole, Marx a Engels prvýkrát vysvetľujú rolu komunistov v triednom boji a potom konfrontuje nejaké z hlavných obvinení, podaných na komunistov buržoáznymi ohováračmi tej doby. Odpovedaním na ich kritiku, Marx a Engels taktiež ponúkajú objasnenie a vysvetlenie svojich vlastných ideií, ako napríklad ohľadom otázky toho čo je myslené „zrušením súkromného vlastníctva“ a „buržoáznej rodiny“: otázky, ktoré sú dodnes stále pokladané. Nakoniec, Marx a Engels vydajú zoznam požiadavkov požadujúcich komunistami aktívnych v hnutí.


Študíjne otázky:


  • Aké ponaučenie by sme si mali zobrať z prehlásenia, že „Komunisti netvoria separátnu stranu oponujúcu iným robotníckym stranám?“

  • Ako môžu komunisti „vyzdvihnúť a priviesť do popredia spoločné záujmy celého proletariátu, nezávisle na všetky národnosti?“

  • Čo je to „kapitál?“ Čo je to „námezdná práca?“ A ako tieto dve veci spolu súvisia?

  • Aké miesto by mal individuál v komunistickej spoločnosti?

  • Čo Marx a Engels myslia „zrušením rodiny?“

  • Aká je úloha štátu, a akú formu by mal štát zaujať v komunistickej spoločnosti?


Kapitola 3 a 4.: Socialistická a komunistická literatúra a Pozícia komunistov vo vzťahu k rôznym existujúcim opozižným stranám.



Vo finálnych kapitolách Manifestu komunistickej strany, Marx a Engels analyzujú ostatné socialistické trendy existujúce v spoločnosti. Pritom nám Marx a Engels dávajú ešte väčší náhľad do špecifických charakteristík ich vlastných ideií. Dnes už nejaké kritizované trendy vymizli, a tak majú len malú relevanciu. Akoinak, niektoré, a hlavne „buržoázny socializmus“ hrajú veľmi významnú (a zhubnú) rolu v robotníckom hnutí, a tak Marxova a Engelsova kritika zostáva v plnej sile dodnes.


Študíjne otázky:


  • V akom zmysle je maloburžoázny socializmus „oboje reakčný a utopistický?“

  • Čo je „pravý“ socializmus? Čo mu dalo takú svojskú charakteristiku?

  • Aké moderné príklady „buržoázneho socializmu“ môžeme nájsť v nedávnych politikých udalostiach? Aké stanovisko by mali komunisti zaujať voči tomuto trendu?

  • Aké pozitívne veci môžeme povedať o „kriticko-utopostickom“ Socializme? Aké sú jeho nevýhody?

  • Prečo Marx a Engels vyjadrili podporu buržoázno-demokratickým a nacionalistickým stranám v určitých krajinách rovnako ako proletárskym hnutiam ako Chartisti?


103 zobrazení
bottom of page