top of page
Vyhledat

Kresťanstvo v úpadku - Ďalší pilier zriadenia sa rozpáda

Najnovšie údaje zo sčítania ľudu odhalili pokles podpory kresťanstva, čo poukazuje na klesajúci vplyv cirkvi. To má dôležité dôsledky pre triedny boj, čo predstavuje ranu pre kapitalistické zriadenie.

Fotka: Christopher Furlong

Podľa oficiálneho sčítania ľudu z roku 2021 sa po prvýkrát v histórii menej ako polovica obyvateľov Anglicka a Walesu teraz označuje za kresťanov. Odráža to pokračujúci trend poklesu podpory anglikánskej cirkvi – kľúčového piliera britského zriadenia.

Najnovšie sčítanie ľudu odhalilo pokles o 17 % od roku 2011 u ľudí, ktorí sa identifikujú ako kresťania, až na 46 %. Okrem toho došlo k prudkému nárastu ľudí, ktorí sami seba opisujú ako „bez vyznania“. Zo 14 % spred dvoch dekád má “bez vyznania“ v súčasnosti 37 % populácie alebo 22 miliónov ľudí.

Kresťanstvo vo Veľkej Británii už je nejaký ten čas v úpadku. V skutočnosti údaje zo sčítania ľudu o náboženskej identite iba zaostávajú za dlhodobejším procesom v zmysle zníženej úlohy a vplyvu cirkvi v britskej spoločnosti. Napríklad pravidelná návštevnosť kostola v Británii minimálne klesá od polovice 19. storočia.

Nemalo by byť prekvapujúce, že táto slabnúca moc a vplyv Cirkvi sa zrýchľuje práve teraz, keď je britský kapitalizmus – a jeho zriadenie, ktoré ho bráni – v takej hlbokej degeneratívnej kríze.

Náboženské zriadenie

Kresťanstvo má mimoriadne privilegované postavenie v Británii, kde je úplne späté so štátom. Panovník je napríklad aj hlavou anglikánskej cirkvi a 26 biskupov zasadá v snemovni lordov, ktorí majú slovo v legislatíve.

Pred mnohými generáciami sa na inštitúcie ako cirkev, monarchia a štát pozeralo s veľkou úctou. Boli považovaní za posvätných a bez výčitiek. Ale táto fasáda ctihodnosti a celistvosti bola v posledných desaťročiach dôkladne poškvrnená neúprosnou sériou škandálov.

Od kráľovských peňazí princa Andrewa až po anglikánsku cirkev, ktorá zakrýva stovky prípadov sexuálneho zneužívania detí: príval špiny a korupcie z týchto kruhov cnosti si vybral svoju daň.

K tomu sa pridáva spojenie cirkvi s mizogýniou a homofóbiou. Niet divu, že ju milióny obyčajných ľudí čoraz viac vnímajú ako mimo dosahu.

V roku 2018 British Social Attitudes Survey (ktorý zahŕňa aj Škótsko) zistil, že 56 % malo buď “veľmi malú“ alebo “vôbec žiadnu“ dôveru v cirkev – takmer na rovnakej úrovni ako nízka dôvera k politikom alebo polícií.

Kvôli rastúcemu počtu pracujúcich a mládeže je zrejmé, že či už ide o anglikánskych ministrov, poslancov alebo monarchov, všetci sú súčasťou tohto istého prehnitého systému.

Udržovanie tohoto “Status quo”

Nedávne úkazy okolo cirkvi sú faktorom jej úpadku. Rovnako dôležitá je však celosvetová kríza kapitalizmu, ktorá znížila životnú úroveň miliónov ľudí.

Niektorých ľudí to v takýchto turbulentných časoch priťahuje k náboženstvu v nádeji, že nájdu únik z biedy a utrpenia tohto sveta. To je dôvod, prečo Marx slávne opísal náboženstvo ako “vzdych utláčaného stvorenia; srdce bezcitného sveta; duša bezduchých podmienok; ópium ľudu“.

Oveľa dôležitejšie je však, že milióny ľudí sú dnes odpudzované mainstreamovým náboženstvom a jeho inštitúciami, ktoré sú vnímané ako presadzovanie status quo a ktoré ponúkajú len prázdne sľuby o spasení v posmrtnom živote.

Napríklad v Írsku utrpela katolícka cirkev v posledných rokoch dve veľké porážky v referendách – o manželstvách osôb rovnakého pohlavia a právach na potrat. Ani historická váha a vplyv Cirkvi nedokázali konkurovať masovým kampaniam vedeným mládežou, ktorá bola za tieto zmeny.

Revolučné dôsledky

Vládnuca trieda sa vždy pokúšala využiť náboženstvo – a všetky formy idealizmu a mystiky na odvrátenie vykorisťovaných a utláčaných z cesty boja.

Pokrytectvo a cynizmus náboženského zriadenia je však ešte zreteľnejšie vo svetle vyostrujúceho sa triedneho boja.

Na jednej strane pach nečistoty a škandálov čoraz viac podkopáva autoritu cirkvi. Na druhej strane, prehlbujúca sa kríza kapitalizmu núti čoraz viac pracujúcich a mladých bojovať za materiálne riešenie svojich problémov, namiesto toho, aby vkladali svoje nádeje k Bohu a nebu.

Klesajúci význam náboženstva v spoločnosti má preto revolučné dôsledky, signalizujúce radikalizáciu vedomia a eróziu ďalšieho dôležitého piliera pre toto zriadenie.

To, čo tieto nedávne údaje zo sčítania ľudu v tomto smere ukazujú, nie je len úmrtná agónia náboženstva, ale agónia kapitalizmu.

Raj na Zemi

Marxisti samozrejme podporujú úplnú slobodu každého vyznávať náboženstvo podľa vlastného výberu. Zároveň si uvedomujeme, že náboženstvo neponúka žiadne reálne riešenie bolesti a chudoby, ktoré milióny ľudí zažívajú vo svojom každodennom živote.

Na rozdiel od náboženského mysticizmu je marxizmus materialistickou filozofiou; revolučný pohľad, ktorý vysvetľuje, že jediným východiskom z tejto nočnej mory je zvrhnutie celého kapitalistického systému na báze kolektívnej akcie proletariátu.

Zatiaľ čo kresťanstvo v Británii upadá, triedny boj je na vzostupe. Stále viac ľudí sa obracia na revolučnú cestu. To ukazuje cestu vpred pre ľudstvo: nie premýšľať o posmrtnom živote, ale bojovať za premenu tohto sveta a vytvorenie raja na Zemi.


Přeložil Adam Lazarov

145 zobrazení

댓글


bottom of page