top of page
Vyhledat

Komunistická analýza protestov farmárov

Aktualizováno: 23. 2.


Diskurz okolo postoja komunistickej strany voči maloburžoázii, t.j. malých obchodníkov, živnostníkov, farmárov, a pod., sa v posledných desaťročiach stiahol do pozadia, najmä na priemyselnom Západe. Poľnohospodári dnes tvoria v mnohých krajinách iba maličký zlomok populácie. Veľkokapitál počas stáročí zničil obrovské časti buržoázie a proletarianizoval desiatky miliónov cez komerčné krízy, predátorské banky, infláciu a dusivú konkurenciu obrovského, koncentrovaného priemyslu a veľkoobchodu.


Ešte po Prvej svetovej vojne proletariát v Nemecku tvoril neväčšinovú časť populácie, stále v počtoch dominovali farmári a iní malí kapitalisti. Dnes sú robotníci, po desaťročiach exportu európskeho a amerického kapitálu do sveta, drvivou väčšinou aj v ekonomicky slabších krajinách. Niekomu sa môže zdať, že špeciálne sa venovať roľníkom je zašlá vec boľševických archívov alebo vec komunistických strán v Ázii a Afrike.


Obrázok: cnmb.com


Postavenie farmárov v 21. storočí


Farmári však vôbec nie sú nerelevantní alebo pasívni hráči v modernej kapitalistickej spoločnosti. Posledné mesiace sa nám, naopak, búrlivo pripomenuli naprieč celou Európou, v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Grécku či v Česku a na Slovensku.


S traktormi blokovali veľké prístavy, mestá, diaľnice, bombardovali administratívne budovy s hnojivom a iným poľnohospodárskym produktom - žiadne odborárske konferencie, vyhlásenia a tlačovky, žiadne mesačné ultimátá, ale militantné činy! Iba o sile pár desiatok tisíc vystrašili vládnuce triedy západných kapitalizmov a vyžmýkali z nich ústupky. Francúzsko, Španielsko a Grécko zvýšia dotácie poľnohospodárskemu sektoru a Poľsko, Slovensko a Maďarsko boli nútené prestať importovať zvýhodnené a lacné ukrajinské obilie. Okrem iného.


S cieľom šetriť na poľnohospodároch, potopiť malého farmára a vypchať peňaženky agrogigantom, vlády a EÚ neustále zaťažujú väčšinou samoobživných farmárov s haldami byrokracie, kvótami na pesticídy, daniami na palivo, atď. Všetko zatiaľ čo sa sem valia kopy nekvalitných a lacných výrobkov z Ukrajiny alebo Južnej Ameriky. Nehovoriac o všetkých ostatných tlakoch kapitalizmu a jeho obrovského, nepredvídateľného finančného kapitálu.


Obyčajne sa nezastávame majetných tried, no je nutné povedať, že títo malí farmári, drobní živnostníci, atď., sa väčšinou iba snažia prežiť dnešný svet a podnikajú ako doplnok svojich príjmov. Túto významnú časť populácie musíme dostať na stranu socialistickej revolúcie, inak ju získa kontrarevolúcia, ako sa stalo v Nemecku alebo Taliansku. Druhá vec je, že bez poľnohospodárov ťažko nakŕmime mestských proletárov.


Protestujúca maloburžoázia sama o sebe nie je nebezpečná pre vládnuce triedy. Roľníci nevedia ohroziť profity kapitalistov a solidárnosť medzi nimi býva len epizodická, väčšina si hľadí v prvom rade svoje vlastné políčko. Historicky nemôžu hrať nezávislú rolu, ich ozbrojené povstania len veľmi zriedkavo neboli utopené v krvi. Kapitalisti sa ich smrteľne boja z iného dôvodu - omnoho mocnejší a početnejší proletariát, desaťročia vykorisťovaný a utláčaný, sa zvedavo prizerá.



Slovenskí farmári sa hýbu


19. februára začal štrajk Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska, pridalo sa aj Združenie mladých farmárov na Slovensku, Iniciatíva poľnohospodárov, Spolok farmárov Slovenska a Združenie vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska. Žiadajú vyplatenie priamych platieb, odbúranie administratívnej záťaže a zákaz bezcolného dovozu poľnohospodárskych komodít a potravinárskych výrobkov z Ukrajiny, medzi iným. Dokopy vyšlo na cesty viac ako 300 traktorov. Poslednou kvapkou bolo vyplatenie iba 40% priamych platieb od ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča za Smer - SD.


Oproti západným štrajkujúcim boli protesty u nás mierne. Farmári sa rázne dištancovali od politiky a v blokáde ciest boli bojazliví. Toto odzrkadľuje neskúsenosť protestujúcich. Ako sme už povedali, farmári neohrozia zisky kapitalistov, keďže pracujú viac-menej pre seba, a buržoázny štát, bez vážnejších nepríjemností, vôbec nezaujímajú malí farmári. Hlavne na čele s veľkoburžoáznou stranou akou je Smer. Ak prídu nejaké ústupky, tak len aby rozdelili hnutie, ako sa stalo v Česku, keď štát prispel poľnohospodárskym pracovníkom, a nie samotným farmárom.


Čo je ale prekvapivé je triedne vedomie, ktoré preukázali niektorí farmári:


„Chceme poukázať na to, že sme tu aj my. Že tu nie sú iba veľkí poľnohospodári, ktorí budú štrajkovať vo štvrtok a ktorí nás nechcú do štrajku. Toto je štrajk malých farmárov, vo štvrtok to bude štrajk miliardárov,“ povedal farmár P. Sučanský.


Slovenské poľnohospodárstvo, celkom neprekvapivo, je extrémne majetkovo nerovné. Nižšie na obrázku môžeme vidieť, koľko fariem je v akej majetkovej triede z celkového počtu 19 632 fariem na Slovensku.


 

 

Majetnejšie farmy majú, logicky, exponenciálne väčší vplyv, moc a zdroje. Vidíme, teda, že drvivá väčšina slovenských farmárov majú majetok o hodnote pod 15 000€. Je to staršia štatistika spred COVIDu a inflačnej vlny, takže menších farmárov bude pravdepodobne ešte menej a väčšie zase budú bohatšie. Túto nerovnosť pociťujú aj samotní farmári. Pokračujeme:


Vo štvrtok sa konal protest farmárov zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Táto organizácia má, ako uvádza na svojej stránke, vzťahy s ČSOB, UniCredit bankou, Komoditnou burzou Bratislava, a inými.


„K celoslovenským protestom SPPK chceme povedať toľko, boli sme odmietnutí. Najvyšší predstaviteľ komory povedal, že oni pôjdu samostatne. Obávame sa možnej politickej kampane, ktorá vo štvrtok hrozí,“ tvrdí predseda ASYF Glovaťák


Ich motív je teda jasný: s malými farmármi nemajú nič a prišli sa zjazdiť na vlne, aby si privyrobili ďalšie milióny. Je to ako keby sa Elon Musk pridal na protest k New Yorkským zmrzlinárom, plačúci o vládnych reguláciách, ktoré dusia podnikanie a inováciu, ako je napr. "minimálna mzda" alebo "pracovná zmluva", a samotných zmrzlinárov potom odkúpi. Je to čistý cynizmus od tých, ktorý na kríze cien potravín ryžujú miliardy.


Ďalej A. Vdovjak, koordinátor protestov v Poprade, situáciu komentoval takto:


„Malí a drobní slovenskí poľnohospodári sú tridsať rokov likvidovaní naprieč politickým spektrom. To už nie je stavanie sa na zadné, ale dochádza im dych,“


Je to jasné: najpokrokovejšie vrstvy vidia a cítia, že sú od reštavrácie kapitalizmu iba zbedačovaní a rujnovaní. Pokrokových farmárov, ako citovaní p. Sučanský a p. Vdovjak, môžeme získať pre vec komunizmu trpezlivým dialógom a socialistickým programom, ktorý odstráni protiklady kapitalizmu, ktoré ničia nielen farmárov, ale celý svet.



Cesta von je v socializme


Je pravda, že farmári boli položiť kyticu obetiam násilnej kolektivizácie, ktorá je často spájaná s komunistami všetkých príchutí. Brutálne a tupé metódy stalinistov, ako u mnohých iných častiach obyvateľstva, zanechali svoju stopu. Ale práve preto treba mať jasno v našej politike voči farmárom.


Nie sme stalinisti, ktorí za každú cenu musia odstrániť všetky prekážky voči moci svojej byrokracie. Chceme jednotu medzi proletariátom a malými a strednými farmármi proti spoločnému nepriateľovi - kapitalizmu!


Musíme na politickej úrovni vysvetliť pokrokovým farmárom, že pokračovanie kapitalizmu vždy vedie k monopolizácii pôdy, k parazitickým pôžičkám, ku komerčným krízam a drvivej inflácii. Mnohí prišli k správnym záverom sami, možno náš web aj niektorí čítajú. Pre mnohých treba už iba poskytnúť program a teóriu, ktorá dá ich skúsenosti do slov. Zvrhnúť kapitalizmus sa dá iba uchopením politickej moci pracujúcimi triedami - ekonomické požiadavky sú len prvým krokom, pretože politickú moc držia banky a veľkofarmári a vždy bude zneužívaná. Problém nie je u ukrajinského farmára alebo u argentínskeho chovateľa dobytku.


Využijeme politickú moc na vymanenie kľúčových sektorov ekonomiky spod nadvlády buržoázie - energetické monopoly, banky, a pod. Nechceme niekomu ničiť život kvôli tomu, že má vlastné políčko na kraji mesta. Iba pod demokratickým plánom môže ekonomika fungovať v prospech všetkých, nie pod protekcionistickými, sebadeštruktívnymi politikami krajnej pravice, ktorá panuje u veľkých statkárov a chytila sa aj časti malých a stredných, alebo krotkými, vágnymi opatreniami sociálnych demokratov, ktoré budú ďalšie volebné obdobie zrušené. Čiastočné požiadavky sú dôležité a bojujeme za ne, ale pod kapitalizmom nič nie je sväté!


Požadujeme okamžité prerozdelenie pôdy bez kompenzácie, odškrcovanie väčších farmárov, ktorí prirodzene, i za regulovaných podmienok, nadobúdajú majetky, presadzovanie dobrovoľnej kolektivizácie, kde cez ekonomickú a politickú spoluprácu v družstvách a v robotníckych radách uvidia, že kľúč je v spolupráci a nie konkurencii a vzájomného požierania. Iba za vytvorenia supernadbytku, podkladu pre socialistickú spoločnosť, môžu žiť farmári v kľude, navždy zažehnajúc majetkové nerovnosti aj ich hrozbu.


Vpred za komunizmus! Organizuj sa!




92 zobrazení

Comments


bottom of page