Vyhledat
  • IMT

Irán: Revolučné hnutie mládeže pretrváva



26. októbra 2022 uplynulo 40 dní od vraždy iránsko-kurdskej ženy Mahsy Amini, ktorú vykonala iránska mravnostná polícia. Keďže išlo o posledný deň tradičného obdobia šiitského smútku, [pozn. prekl.: šiitizmus- je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu; v Iráne je šiitský smer islamu oficiálnym náboženstvom] stretol sa s masívnymi protestami a stal sa novým vrcholom hnutia, pričom sa protestovalo takmer v každom väčšom meste.


V mnohých kurdských mestách vypukol generálny štrajk; po celej krajine sa na podporu hnutia konali štrajky na bazároch, a v Teheráne vodiči metra vstúpili do štrajku na podporu revolučnej mládeže.


V mnohých mestách boli postavené barikády. Na protestoch sa naďalej vykrikujú zvyčajné heslá ako napr. „Smrť tyranom“; „ Ženy, život, sloboda“; „Sloboda, sloboda, sloboda“; „Smrť tyranom- či už je to šáh alebo najvyšší vodca“ (šáh- tradičný titul perzských vládcov s významom kráľ) a ďalšie. Protesty pokračovali po celý štvrtok v Iráne, ale najmä v Teheráne, Saqqezi, Sanandadži a Mahábáde. Stredajšie pohreby mučeníkov, najmä v Mahábáde sa zmenili na masové zhromaždenia a vyvolali hnev más.


V stredu (26. 10. 2022) sa v mnohých kurdských mestách uskutočnil generálny štrajk. V Saqqezi, Mahsinom rodnom meste, sa obyvatelia pripojili k masovému sprievodu, ktorý sa zhromaždil okolo jej hrobu. Pochod k jej hrobu sa zmenil na masovú demonštráciu. Ako sme už niekoľkokrát videli, v mnohých kurdských mestách vrátane Mahábádu, Saqqezu a Sanandadžu masy protestujúcich vyhnali bezpečnostné sily a vypukli zrážky kvôli pokusom o znovudobytie týchto oblastí.


V celom Iráne sa študenti vzopreli okupácii univerzít režimom, ktorý v posledných týždňoch dočasne potlačil mnohé študentské štrajky a zhromaždenia. Došlo k stretom medzi bezpečnostnými silami strieľajúcimi slzotvorným plynom a študentmi na univerzitách a internátoch. V mnohých prípadoch boli bezpečnostné zložky preťažené a vyhnané z univerzít.



Táto nová eskalácia hnutia vypukla napriek tvrdším represiám zo strany režimu, pričom podľa správy z 25. októbra bolo potvrdených 252 mŕtvych a 1011 zatknutých osôb. Mahábád, Saqqez a Sanandadž boli minulý týždeň pod silnou okupáciou bezpečnostných síl. Po celom Iráne mládežnícke polovojenské jednotky Basídž-e Mostazafín a ďalšie sily obsadili univerzity a zaútočili na internáty, pričom zatýkali a bili študentov.

Teraz sa zdá, že mládež opäť prerazila najnovšiu ofenzívu. Hnutie podniká jasné, kvalitatívne kroky smerom k lepšej organizovanosti, avšak zatiaľ nenadobudla formu, ktorá môže vážne ohroziť režim. Režim neustále stupňuje represie, bezpečnostné zložky už dostávajú späť mestá a štvrte. V Isfaháne režim strieľal do davu a zabil viac ako 20 ľudí; a v stredu bolo len v Tabríze zatknutých 600 mladých ľudí. Tieto opatrenia však zatiaľ nedokázali zastaviť vlnu protestov.

Mládež kričí: „Nevolajte to protest, hovorte tomu revolúcia“

Často sa stáva, že najmilitantnejšiu časť triedneho boja možno nájsť medzi mládežou. Bolo to tak počas Iránskej revolúcie roku 1979 a je tomu tak aj dnes. Napriek všetkým hrôzam ktorým čelili, mládežnícke protesty neustále pretrvávajú, ich heslá sa stali revolučnými a samotná mládež hovorí o prebiehajúcom hnutí ako o revolúcii.

Študenti si uvedomili potrebu organizácie, vytvárania koalícií a vydávania letákov.


S obrovskou statočnosťou a revolučným zápalom sa mládeži často podarilo premôcť bezpečnostné sily a vytlačiť ich z miest alebo štvrtí vo veľkých mestách. Ale skutočnosť, že mládež ešte musí vtiahnuť na scénu široké vrstvy robotníckej triedy a chudobných, umožnila režimu neustále sa preskupovať a spúšťať nové ofenzívy. Pravda, hnutie sa z týchto skúseností poučili a stalo sa lepšie organizovaným, ale tento neustály cyklus „tam a späť“ má svoje hranice. Revolučné hnutie mládeže musí zasadiť režimu rozhodujúcu ranu, kým sa dostaví únava z boja.


Pod vplyvom udalostí si hnutie uvedomuje obmedzenia svojich súčasných metód a vidí potrebu organizácie. Vznikli rôzne mládežnícke organizácie, ktoré aktívne agitujú za generálny štrajk. Napríklad stredajšie protesty v Teheráne zvolala študentská skupina v spoločnom vyhlásení šiestich veľkých univerzít. V Tabríze sa vytvorila študentská koalícia, ktorá už od víkendu vydáva letáky, a v Isfaháne skupina progresívnych študentov prevzala rovnakú úlohu.


V kurdských mestách Mariwan, Mahábád a Sanandadž sme viedli vznik revolučných mládežníckych rád. Tieto rady sú inšpirované susedskými a robotníckymi radami Iránskej revolúcie v roku 1979, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri zvrhnutí šáhovho režimu. [pozn. prekl. - Mohammad Rezá Šáh Pahlaví - posledný monarcha na perzskom tróne]. Počas predchádzajúcej vlny generálnych štrajkov sa uskutočnili pokusy o vytvorenie zamestnaneckých rád, ale zdá sa, že boli neúspešné vzhľadom na represie zo strany režimu.


Kurdské revolučné rady urobili viacero vyhlásení na adresu celého hnutia a vyzvali na rozšírenie týchto metód po Iráne. Revolučná mládežnícka rada v Sanandadži napísala nasledovné:


„Teraz je čas premeniť naše prepojenia, ktoré sú úspechom našich bojov v tomto období, na rozvinutejšiu organizáciu. Teraz je čas zamyslieť sa nad vytvorením susedských výborov a rád; študentských rád na univerzitách a školách. Našou výzvou pre ostatné časti spoločnosti je vytvárať pracovné a susedské výbory či rady. Naša snaha o vytvorenie rádového hnutia dáva nášmu hnutiu takú silu, že spolu s odvahou a obetavosťou mládeže a ľudu, povzbudzuje nádej na víťazstvo, a tým sťažuje represiu pre utláčateľov.“


Vytvorenie mládežníckych rád je samo o sebe veľmi dôležitým krokom vpred, ale vyhlásenie ide ešte ďalej a zdôrazňuje nevyhnutnosť vedenia:


„Vytvorenie týchto rád pomôže roztrúseným bojom mládeže sa lepšie koordinovať, vypracovať program, plány a zvoliť určitú taktiku. Tieto okamžité a účinné opatrenia okrem toho, že poskytnú mládežníckemu hnutiu poriadok, smerovanie a plánovanie, zabránia aj individuálnym chýbam a tiež zvýšia sebadôveru tých, ktorí bojujú na ulici, a zabránia zbytočnému úsiliu. Okrem toho, že je potrebné ujať sa vedenia týmto spôsobom, je tiež nevyhnutné zvýšiť úroveň organizácie a vytvoriť odlišné vedenie. Zvýši to dôveru rôznych sociálnych vrstiev v mládež a poskytne im základ a možnosť pripojiť sa k hnutiu. Miestne mládežnícke organizácie budú môcť zmobilizovať obyvateľov susedstva do boja. Mestské mládežnícke organizácie umožňujú mobilizovať obyvateľov mesta. Trváme na tom, aby sa všetci mladí ľudia zjednotili a koordinovali v jedinom hnutí, s jedinou organizáciou, vedením a plánom v štvrtiach, na univerzitách a študentských školách a tvorili jeden front.“


Musíme sa okamžite pokúsiť vstúpiť do organizačnej fázy, po mesiaci úsilia a obetí, ktoré zmenili pomer síl v spoločnosti. Organizovanie nie je jednoduchšie ako pouličné protesty. Táto práca si vyžaduje obrovské úsilie, ktorého úloha leží na pleciach skúsenejšej, organizovanejšej a znalejšej mládeže. Priatelia a kamaráti! Revolučné hnutie iránskeho ľudu vstúpilo do novej etapy. Dnes, okrem neochvejnej podpory Národnej koordinačnej rady, sme svedkami štrajkov robotníkov na juhu a v kľúčových sektoroch ropného priemyslu a petrochémie, robotníkov z Hafta Tepe (Hafttepeh), vodičov nákladných áut prevážajúcich pohonné hmoty atď. Dúfame, že k celoštátnemu revolučnému hnutiu sa pridajú aj ďalšie vrstvy robotníckej triedy a pracovníci v sektore dopravy a mestských služieb. Pripojenie rôznych častí robotníckeho hnutia k tomuto revolučnému povstaniu nepochybne obsahuje prísľub postupu a víťazstva.“

Je dôležité dodať, že vedenie nie je potrebné len na lokálnej úrovni, ale aj na celoštátnej na koordináciu spoločného boja proti režimu. Tieto mládežnícke organizácie sa už spojili a vydali spoločné výzvy na protesty, ako napríklad v sobotu, keď revolučné mládežnícke rady v Saqqezi, Mariwane, Sanandadži, progresívna mládež z Isfahánu a študentskej koalície z Tabrízu vydali toto vyhlásenie:


Všetkým mužom a ženám Iránu milujúcim slobodu. Študenti, robotníci a revolučná mládež nesmútia za svojimi mŕtvymi, pokračujú vo svojom boji.


My mládež a bojujúci ľud Iránu, sa pripájame k tomuto protestu, aby sme:

  • Protestovali proti zabíjaniu v Sístáne a Balúčistáne.

  • Protestovali proti krvavému masakru vo väznici Evin [pozn. prekl.- väznica Evin sa nachádza v blízkosti hlavného mesta Teherán, známa je najmä väznením politických odporcov režimu].

  • Protestovali proti brutálnemu útoku na deti; na strednej škole Shahid v meste Ardabíl; zabíjaniu a ubližovaniu väzenkýň a zatýkaniu detí.

  • Protestovali proti militarizácií miest v Kurdistane.

  • Protestovali proti opakovanému zatýkaniu politických aktivistov, učiteľov, mládeže či dokonca školopovinných detí.

  • Protestovali proti vyhrážkam, zatýkaniam a útokom na vysokoškolákov.

„Musíme reagovať na neobmedzené zločiny utláčateľov vo forme generálneho štrajku, zatvárania škôl, protestných zhromaždení učiteľov, pouličných a susedských zhromaždení a protestov.“

Našim prísľubom je kráčať krok za krokom a hovoriť jedným hlasom so študentmi univerzít, v rovnakom čase ako ostatné protesty v Iráne v sobotu (22. októbra), s protestmi a štrajkami po celom Kurdistane.

Protesty zvolané minulý víkend boli prevalcované bezpečnostnými silami, s výnimkou Tabrízu, Mahábádu a niektorých ďalších miest s kurdským väčšinovým obyvateľstvom. Na základe týchto skúseností, však boli pripravené systematickejšie metódy a vytrvalá kampaň za protesty v stredu. Miestne skupiny vyzývali na protesty na sociálnych sieťach, rozdávali sa letáky a steny boli pokryté revolučnými heslami.


Kde je generálny štrajk?


Ako sme už uviedli, mládež síce preukázala obrovskú revolučnú statočnosť a vôľu obetavosť sa, avšak sama nie je schopná zvrhnúť režim. Najdôležitejším prvkom takého výsledku je vstup robotníckej triedy na scénu.


Od začiatku hnutia sa militantné robotnícke organizácie vyhrážali politickým generálnym štrajkom vrátane vodičov nákladných áut; Rady pre organizovanie protestov zmluvných pracovníkov ropných spoločností; pracovníkov z Hafta Tepe (Hafttepeh); pracovníkov Teheránskej autobusovej spoločnosti; Koordinačného výboru učiteľov a iní... Skutočný generálny štrajk by premenil protesty na revolúciu a úplne by prevalcoval bezpečnostné zložky.


Všetky doterajšie politické štrajky boli buď varovné, trvajúce nanajvýš pár dní, alebo krátkodobé, ktoré režim zatiaľ vždy potlačil. Petrochemický štrajk v provincií Búšehr bol potlačený, pričom bolo zatknutých viac ako 250 pracovníkov a bezpečnostné sily na pracovníkov zaútočili a obsadili ich pracoviská. Štrajk v rafinérii Abadan 2 pokračoval až do nedele, bol však izolovaný a robotníci sa obávali podobného osudu, takže štrajk bol zastavený. Tieto štrajky boli obrovskou inšpiráciou pre celé hnutie, ale v priebehu necelého týždňa boli úplne potlačené.


Štrajky Koordinačného výboru učiteľov 23-24. októbra sa rozšíril po celom Iráne, väčšinou boli sústredené v kurdských mestách Sanandadž, Saqqez, Mariwan, Kermánšáh, Shiraz, Sárí, Lahijan, Hamadán...Aj tento obmedzený varovný štrajk , ktorý nevyzýval na zvrhnutie režimu, sa stretol s tvrdými represiami. V Iráne bolo zatknutých veľa učiteľov a režim odsúdil popredných odborárov, aby v ich radoch vyvolal strach. Napriek tomu 40 dní od pohrebu Mahsy Amini sa pripomenuli nasledujúcim vyhlásením:


„Koordinačná rada odborových organizácií iránskych učiteľov, v 40. deň smrti Mahsy Amini, okrem vyjadrenia sústrasti s rodinou a ľudom Iránu milujúcimi slobodu, opäť deklaruje svoju solidaritu s celonárodnými protestami všetkých ľudí v Iráne, ktorí bojujú za spravodlivú spoločnosť.(...)."

Koordinačná rada kultúrnych organizácií Iránu veľmi dobre vie, akú vážnu historickú zodpovednosť nesie v tomto citlivom období a dobre si uvedomuje, kto sú skutoční nepriatelia tejto celonárodnej solidarity a tohto vzájomného súcitu s obeťou.“


V kurdských mestách zašlo hnutie oveľa ďalej. Došlo k niekoľkým vlnám generálnych štrajkov, vrátane priemyselných zamestnancov, a spolu s mládežou opakovane vyhnali režim zo svojich miest. Ale kvôli ich izolácii od zvyšku krajiny sa režimu podarilo tieto oblasti znovu dobyť metódami podobnými občianskej vojne. To tiež ukazuje limity lokálneho generálneho štrajku, najmä v oblasti bez veľkých priemyselných odvetví.



Hoci celoštátny generálny štrajk nevypukol, existuje naň obrovský potenciál. Okrem šírenia vyhlásení militantných robotníckych organizácií dochádza v celej krajine nárastu ekonomických štrajkov.


V reakcií na eskalujúce protesty mládeže vyzvali robotníci ropného priemyslu na nový národný štrajk, ktorý začne v sobotu. Nedá sa povedať či tento bude úspešnejší, ale vyjadrenie pracovníkov hovorí nasledovné:

Skupina našich pracovníkov v ropných a petrochemických spoločnostiach ohlásia kampaň za celoštátny štrajk v ropnom a plynárenskom sektore, aby sme vyjadrili solidaritu s bojom ľudu a proti vládnym represiám, ktorý sa začne v sobotu (29. októbra 2022) hromadným pracovným štrajkom. Organizačná rada protestov zmluvných ropných pracovníkov, ktorá na protest proti vládnym represiám požadovala prepustenie nedávno zatknutých kolegov a všetkých politických väzňov a dala ultimátum, že robotníci nezostanú mlčať ani za týchto podmienok a oznámila prípravu masových protestov, sa pripája k uvedenej kampani vyzývajúcej na celoštátny štrajk od soboty 29. októbra. Organizačná rada vyzýva všetkých kolegov pracujúcich v ropných centrách, vrátane všetkých zmluvných a oficiálnych pracovníkov a kolegov pracujúcich na prevádzkovom, technickom a personálnom oddelení a vodičov zásobovania PHM a všetkých ostatných, aby sa zapojili do tohto celonárodného štrajku. Aj my, robotníci v ropnom priemysle, pracujúci v rafinériách budeme od 29.októbra štrajkovať s ľuďmi a hlásať: 'Ženy, život, sloboda'!“


„Náš protest robotníkov je proti chudobe, diskriminácii, nerovnosti a celému rozsahu brutality proti ženám a robotníkom.“


„Organizačná rada protestov zmluvných pracovníkov zdôrazňuje jednotu a solidaritu všetkých robotníkov ropného priemyslu. Kiežby sme my, ropní robotníci mohli naplniť svoju historickú úlohu a povinnosť našim mocným štrajkom, aby sme splnili požiadavky ľudí a priniesli koniec útlaku a otroctva v celej spoločnosti.“


Islamská republika chápe, že generálny štrajk by mohol zvrhnúť celý režim, preto od štrajku ropných robotníkov v Búšehri došlo k eskalácii represií voči odborárom a  robotníckym revolucionárom. Generálny štrajk nevypukol pre nedostatočnú podporu pre hnutie, ale pre nedostatok národného vedenia. Tvárou v tvár takejto represii je tých pár politických úderov neuveriteľne odvážnych, ale v izolácii sú nevyhnutne odsúdené na zánik.


Je potrebné, aby sa mládež a militantní robotníci zjednotili a viedli kampaň za generálny štrajk na základe revolučného programu, ktorý zahŕňa požiadavky robotníkov.


Smrť tyranom- smrť kapitalizmu!


Západní imperialisti a Pahlavího bábky využívajú nedostatok vodcovstva na presadzovanie vlastných cynických záujmov a predstierajú podporu iránskych más. Pahlavíovci, dynastia zvrhnutá Iránskou revolúciou v roku 1979, sa vymenovala za predstaviteľov iránskych más. To len pomohlo propagande islamskej republiky vykresliť celé hnutie ako výsledok zahraničnej intervencie.


Vplyv monarchistov v Iráne sa nesmie zveličovať. Cynická, pokrytecká podpora imperialistov sa stretla so znechutením zo strany robotníkov aj mládeže.

Militantní robotníci z mesta Hafta Tepe urobili vyhlásenie v pravom duchu proletárskeho internacionalizmu v reakcii na prezidenta Izraela, ktorý povedal „naše srdcia sú s ľudom Iránu“:


Vy sami ste na čele zločineckej vlády! Ako je s nami vaše srdce? Protestujeme proti represii, kriminalite, chudobe a vykorisťovaniu v našej krajine. Robíte to isté proti Palestínčanom a proti robotníckej triede vo vašej vlastnej krajine.“


Dobre viete, že nie sme len proti jednému či dvom ľuďom, ale celému systému a režimu. Predstavitelia toho istého systému v Sístane, Teheráne, Kurdistane, Mázandaráne, Gíláne a Chúzístáne strieľajú do protestujúcich ľudí a vy ste tiež na čele toho istého krutého systému a zabíjate palestínsky ľud. Máme s vami zásadný konflikt. Sme v konflikte s celým systémom vykorisťovania, útlaku, zločinu, diskriminácie, chudoby a celého tohto triedneho systému, či už je to v Iráne, Izraeli, Palestíne, Afganistane, Iraku, Turecku, USA, Rusku, Číne atď.“


„Prosím nepoužívajte takéto podvodné taktiky. Nepotrebujeme podporu utláčateľov. Nepotrebujeme vašu podporu, nepotrebujeme podporu hláv USA, Ruska, Číny, Anglicka, Francúzska atď.“


„Sme robotnícka trieda, námezdní robotníci a zjednotením sa na národnej úrovni a spojením s ostatnými robotníkmi v iných krajinách vás všetkých ‚vykoreníme‘.“


Pri absencií vedenia robotníckej triedy sa Pahlavíovci snažia reprezentovať ako jediná alternatíva voči režimu. To zasialo veľa zmätku, čo spôsobilo, že mnohí ľudia sa zdržali otvorenej podpory hnutia zo strachu, že pád režimu povedie k nastoleniu nového bábkového režimu podporovaného imperialistami. Ale či už nosia koruny alebo turbany na hlave, či ich podporujú imperialisti alebo nie, trieda kapitalistov nie je schopná vyviesť iránsku spoločnosť z jej súčasnej slepej uličky.


Je potrebné vybudovať skutočne revolučné vedenie a organizáciu založenú na revolučnom programe, ktorý sa rozchádza s imperialistami aj s režimom. Takýto program by spojil ekonomické a demokratické požiadavky s potrebou úplného rozchodu s iránskym kapitalizmom. Len tým, že vezmú svoj osud do vlastných rúk a rozídu sa s týmto systémom prostredníctvom socialistickej revolúcie, môžu iránske masy dosiahnuť skutočnú slobodu od nekonečného cyklu kapitalistického vykorisťovania a útlaku.


Preložil súdruh Andrej Mazánik

42 zobrazení0 komentářů

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše