Karol Liebknecht
Leták, máj 1915
Čo svet očakával posledných desať mesiacov, od začiatku rakúskej invázie Srbska, sa stalo: Sme vo vojne s Talianskom.
Pracujúce masy sa začali oslobodzovať od buržoáznych lží. Nemecký ľud získal vedomosti ohľadom príčin a cieľov svetovej vojny, ohľadom toho, kto môže za jej rozpútanie. Šialené bludy o „posvätných zámeroch“ tejto vojny sa postupne vytrácajú, nadšenie pre masové vraždenie upadá, túžba po okamžitom mieri všade rýchlo silnie – dokonca aj v samotnej armáde!
Táto skutočnosť predstavuje vážny problém pre nemeckých a rakúskych imperialistov. Darmo hľadajú spásu. Zdá sa však, že ju našli - vstup Talianska do vojny im poskytol vítanú príležitosť pre ďalšie vyburcovanie národnej neznášanlivosti. Snažia sa udusiť hnutie za mier a zahaliť svoje hriechy. Vsádzajú na zábudlivosť Nemeckého ľudu. Vsádzajú na ich tolerantnosť, ktorú preskúšali už mnohokrát.
Ak sa im tento plán vydarí, desať mesiacov krvavých skúseností vyjde nazmar. Medzinárodný proletariát bude opäť odzbrojený a kompletne zavrhnutý ako nezávislý politický živel.
Tento plán musí byť prekazený - časť nemeckého proletariátu, ktorá ostala verná medzinárodnému socializmu, si musí pamätať a vykonávať svoju historickú úlohu v týchto monštruóznych časoch, ak je toho hodná.
Nepriatelia ľudu sa spoliehajú na zábudlivosť más. My vzdorujeme s týmto sloganom:
Zo všetkého sa poučme, na nič nezabúdajme!
Nič nezabúdajme!
Na začiatku vojny sme boli svedkami toho, ako vládnuce triedy spacifikovali masy pomocou ich lákavých rečí v prospech svojich kapitalistických záujmov. Boli sme svedkami toho, ako sa závoj demagógie rozpadol, ako realita zničila hlúpe ilúzie Ducha augusta, patriotického poblúznenia populácie na začiatku vojny. Namiesto šťastia a radosti Nemecký ľud ovládli utrpenie a mizéria. Slzy vojnových vdov a sirôt sa zliali do mohutnej vlny. Udržiavanie troj-triednej hnusoby, kanonizácie Svätej Štvorice - semi-absolutizmus, vláda zemepánov, militarizmus a policajný despotizmus – sa stali trpkým faktom.
Táto skúsenosť nech nám je varovaním - Zo všetkého sa poučme, na nič nezabúdajme!
Lži, s ktorými taliansky imperializmus ututláva svoje plienenie, sú pohoršujúce. „Bratské“ prímerie medzi triedami a stranami, ku ktorému proletariát pripútali „hrdinovia“ sociálnej demokracie, táto rímska tragikomédia je pohoršujúca. A ešte viac pohoršujúci je fakt, že toto všetko je len zrkadlovým odrazom nemeckých a rakúskych metód z júla a augusta 1914.
Talianski vojnoví štváči si zaslúžia každé jedno pokarhanie. Sú však iba kópie nemeckých a rakúskych podnecovateľov, ktorí sú hlavní zodpovední za vypuknutie vojny. Vrana k vrane sadá!
Obrázok: Megashorts na flickr.com
Komu môže Nemecký ľud poďakovať za toto trápenie?
Od koho si má pýtať vysvetlenie za ďalšie kopy mŕtvol, ktoré táto eskalácia spôsobí?
Stále je faktom: rakúske ultimátum Srbsku 23. júla 1914 podpálil svet, i keď nejaký čas trvalo, kým sa požiar rozšíril do Talianska.
Stále je faktom: toto ultimátum odštartovalo prerozdelenie sveta. Prirodzene a nutne doň vtiahol všetky koristnícke kapitalistické štáty.
Stále je faktom: toto ultimátum zahrňovalo plány na dobytie Balkánu, Malej Ázie a celého Stredozemného mora. Zahŕňala všetky spory medzi Rakúskom-Nemeckom a Talianskom.
Nemeckí a rakúski imperialisti sa snažia schovať za scény talianskeho plienenia a zrady. Vykrikujú o morálnom rozhorčení a vykresľujú sa ako ukrivdené neviniatka. V Ríme však nachádzajú iba sebe rovných. Zaslúžia si to najkrutejšie pohŕdanie.
Nemci nesmú zabudnúť, ako ich veľmi ctihodní patrioti oklamali vo vzťahu k Taliansku.
Trojspolok s Talianskom bol vždy fraškou, klamali vám!
Experti vždy vedeli, že Taliansko by určite bolo nepriateľom Nemecka a Rakúska. Hovorili vám, že by určite bolo spojencom!
Trojspolok podpísali a obnovili bez konzultácie s vami. Dodnes nezverejnili ani jeden korešpondenčný list v tejto veci. Pozrite sa, kam to Nemecko dostalo, aký osud vo svetovej politike mu vybavili!
Ultimátum Srbsku, s ktorým maličká vládnuca klika prekvapila celé ľudstvo, bola v rozpore so zmluvou medzi Rakúskom a Talianskom. O tomto ste nič nevedeli.
Toto ultimátum predstavili Srbom napriek tomu, že ho Taliansko rázne odmietlo. Aj toto vám zatajili.
Obrázok: Britannica
Štvrtého mája Taliansko rozpustilo alianciu s Rakúskom. Až do 18. mája to zamlčovali pred Nemeckým a Rakúskym ľudom, priam to popierali. Jasne vidíme paralely s tým, ako klamali Nemeckému ľudu a parlamentu ohľadom nemeckého ultimáta Belgicku 2. augusta 1914.
Nemali ste vplyv na vyjednávania Nemecka a Rakúska s Talianskom, ktoré rozhodli o intervencii Talianska. V tejto zásadnej veci sa k vám správali ako k ovciam, zatiaľ čo vojnoví štváči, tajná diplomacia, hŕstka ľudí v Berlíne a Viedni sa za zavretými dverami pohrávali s osudom Nemecka.
Potopenie pasažierského parníka Lusitania, kde zomrelo 128 Američanov, nielenže upevnilo moc britských, francúzskych a ruských vojnových supov, ale aj vyprovokovalo obrovský konflikt s USA. Všetky neutrálne štáty začali kvôli tomu cítiť vášnivé rozhorčenie voči Nemecku a spečatilo to alianciu Talianska s Dohodou. Nemecký ľud musel celý čas mlčať; železná päsť štátu ich držala za hrdlo.
Už v marci tohto roka mohli uzavrieť prímerie na návrh Anglicka – ale kvôli chamtivosti nemeckých imperialistov to odmietli. Sľubné snahy o mier boli prekazené záujemcami o dobývanie kolónií a anektáciu Belgicka a francúzskeho Lotrínska. Prekazili ich kapitalisti prepravných spoločností a agitátori nemeckého ťažkého priemyslu.
Toto s vami opäť nediskutovali, zatajili vám to.
Pýtame sa: komu môže Nemecký ľud ďakovať ta hrôzostrašné pokračovanie vojny a za intervenciu Talianska? Komu inému ako nezodpovedným ľudom u nás doma.
Zo všetkého sa poučme, na nič nezabúdajme!
„10 miliónov zomrelo, kvôli čomu?“ „4 milióny ľudí so zdravotným postihnutím“. „10 miliónov zabitých alebo zomrelých na zranenia.“ „Celkovo 68 miliónov ľudí zmobilizovaných pre vojnu.“ „Hodnota národného bohatstva hlavných bojujúcich mocností 1,2 bilióna rubľov a 500 miliárd rubľov vynaložených na vojnu.“ „20 miliónov zranených.“
Pre rozmýšľajúcich ľudí je talianska imitácia nemeckých činov z leta 1914 pripomenutie ich politických zodpovedností a odhalenie verejného nebezpečenstva, ktorým sú nemeckí vojnoví štváči, nie podnet k ďalšiemu vojnovému besneniu.
Ale naše heslo platí zo všetkého najviac na hrdinské boje, ktoré zvádzajú naši talianski súdruhovia. Bojujú v tlači, na stretnutiach, na demonštráciách. Bojujú s revolučnou energiou a odhodlaním, vzdorujúc srdcom a dušou zúrivým vlnám šovinizmu rozdúchaných autoritami. Posielame im naše najvrúcnejšie priania v ich boji. Nech sú nám príkladom! Nech sú príkladom Internacionále!
Ale vôľa pre rozhodujúci boj nesmie prísť moc neskoro!
Absurdný slogan „Prečkajme to“ preráža dno. Vedie iba hlbšie a hlbšie do víru tejto genocídy. Boj proti imperialistickej genocíde je na dennom poriadku socialistického medzinárodného proletariátu.
Hlavný nepriateľ každého ľudu je v ich vlastných krajinách!
Hlavný nepriateľ Nemeckého ľudu je v Nemecku: nemecký imperializmus, nemeckí vojnoví štváči, nemecká tajná diplomacia. S nepriateľom doma musí byť vedený politický boj v spolupráci s proletariátmi ostatných krajín, ktorí bojujú s vlastnými imperialistami.
Nemáme nič spoločné s nemeckou vládou politického útlaku a sociálneho otroctva. Im nič, Nemeckému ľudu všetko. Všetko medzinárodnému proletariátu, v záujme nemeckých pracujúcich a zbedačeného ľudstva.
Nepriatelia pracujúcich sa spoliehajú na ich zábudlivosť - nech to je ich smrteľná chyba.
Koľko ešte budú imperialistickí gembleri zneužívať trpezlivosť ľudí? Dosť, ba viac než dosť zabíjania! Preč s vojnovými podnecovateľmi tu i v zahraničí!
Skoncujme s genocídou!
Proletári všetkých krajín, nasledujme príklad našich talianskych bratov! Zapojte sa do medzinárodného triedneho boja proti konšpiráciám tajnej diplomacie, proti imperializmu, proti vojne, za socialistický mier!
Hlavný nepriateľ je doma!