top of page
Vyhledat

Čo sa deje so slovenskou pravicou?

Aktualizováno: 8. 5. 2023

Nikoho neobišla kríza pravičiarov posledný čas. Pravica každou chvíľou stráca preferencie, z vrcholu slovenskej politiky, surfujúca na anti-smeráckej vlne tri roky dozadu na totálne dno. Pravica, a k tomu konzervatívna a náboženská, historicky vyprodukovala najväčších titánov slovenskej politiky, medzi sebou rozdelené najmä po náboženských líniách; Slovenská ľudová strana, neskôr Hlinkova slovenská ľudová strana (vládnuca počas 2. svetovej vojny, po nej zakázaná), a Slovenská národná strana (dnes mŕtva strana), prerušovane fungujúca od 1871. Sú to nesmierne významné politické subjekty, a to boli v mnohých veciach ešte "horší" ako naši dnešní pravičiari. Ich úpadok nemožno vysvetliť iba s "je 21. storočie", alebo "Matovič je psychopat".


Obrázok: Facebook Lucie Ďuriš Nicholsonovej


Máme postupný rozklad a štiepene liberálnej strany Slobody a Solidarity, za následok čoho vznikla strana Jablko, založená bývalou členkou SaS a súčasnou poslankyňou Európskeho parlamentu Luciou Ďuriš Nicholsonovou. Jablko. Ponúkajú "data-based" politiku (čiže keď malé čísla, tak škrty), inovatívnosť, modernizáciu, atď. V skratke - bezvýznamné reči, ktoré sme počuli už miliónkrát, a vždy skrachujú do pár rokov, čo vedúci panáčik strany stratí prestíž a pozornosť.


Podobný program mala rovnako "stredová, moderná" strana Za ľudí. Dnes už o nej nikto ani poriadne nepočuje, najmä po odstúpení jej zakladateľa exprezidenta Kisku, sem-tam sa predsedkyňa Remišová ukáže v médiách, ale celkovo to je mŕtva strana.


Tiež zaujímavý úkaz politickej krízy je nová strana premiéra Eduarda Hegera, odídenca z OĽaNO. "Demokrati". Pravici sa už nedarí s anti-mafiánskou demagógiou, tak teraz sa stavajú na obranu demokracie. Ktorú sama obmedzovala a obmedzuje v mene boja proti dezinformáciam a mafii. Okrem toho žiadny reálny program, okrem vyhraneniam proti sociálnemu progresu, ako drogám a najmä homosexuálnym partnerstvám.


Eduard Heger prestavuje nových Demokratov / Obrázok: SITA


Potom máme zlepenec 'Modrých', s poprednou postavou bývalého premiéra, privatizátora Dzurindu. Súčasťou mal byť tiež Heger. To však nikam nevedie, a celkom neprekvapivo, za vlády chaosu a súťaže o voliča medzi de facto rovnakými subjektami. Koalícia sa rozpadla skôr, ako začala.


Mikuláš Dzurinda predstavuje svoj tím v rámci Koalície Modrých / Obrázok: TASR


OĽaNO je taktiež mŕtva strana. Ťahá z posledného, a aj to iba z mizernej ušlej slávy Igora Matoviča. Republika pod Uhríkom, odídenca z tiež mŕtvej a médiami domlátenej ĽSNS, sa drží nad vodou len vďaka faktu, že je opozičná strana voči zdiskreditovanej koalícii a má o kúsok tvrdšiu rétoriku.


Iba tento totálny rozklad umožnil návrat sociálnej demokracie, ktorý však je odsúdený ku krachu, rovnako ako pravica. Prečo?


V 19. storočí vedeli politické subjekty ponúknuť reálne a zmysluplné opatrenia. Uzákonenie slovenčiny ako spisovný jazyk, národná zvrchovanosť, zvýšenie vzdelanosti, lobovali za všeobecné volebné právo. Niektoré z nich už dnes historický prežitok, nie priamo prospešné pre pracujúceho človeka či už dosiahnuté, bývalá pravica vedela naozaj zaujať voliča vtedy progresívnymi požiadavkami, aj z rôznych spoločenských tried.


Historická užitočnosť kapitalizmu a jej politických reprezentantov však dávno pominula. V súčasnej dobe pravica nemá a ani nemôže mať nič iné na agende ako škrty, kultúrna vojna, vyhranenia sa proti drogám, "progresívnej agende", proti "skaze boľševizmu". Všetko hodnotné, na čom pravica reálne mohla kedysi stavať, už dnes je vyčerpaná diskusia. Preto dnes vidíme zúfalé a tragikomické obraty ako strana "Jablko" či "Demokrati", individuá ponorené po uši v kauzách, pokrytectve a nekompetentnosti.

Prieskum preferencii. PS čerpá zo svojho postavenia ako protipól konzervativizmu, ako "moderná strana", KDH naopak z náboženskej rétoriky, Sme rodina zo svojej povesti "sociálnej" strany. Aliancia je strana maďarskej menšiny. / Grafika: Denník N


Sociálna demokracia sa síce tvári, že má riešenia, avšak je taktiež limitovaná kapitalizmom. Fico nepresadí dôchodky a výhody keď treba robiť škrty a zachraňovať firmy a banky z bankrotu. Toto bude tvrdá lekcia, ktorú sa bude musieť celá spoločnosť naučiť, keďže podľa všetkého bude ďalšie volebné obdobie sociálna demokracia dominovať. Buržoázni analytici netušia nič, ani nedokážu. Dovtedy musíme budovať stranu pracujúcich!


Slovami Marxa, k jeho 140. výročiu:


"Ľudia si tvoria vlastnú históriu, ale nie tak, ako sa im zachce; nepíšu ju podľa seba vybraných okolností, ale podľa už existujúcich, daných a prenesených z minulosti."


Jakub Gaňa

130 zobrazení

Comments


bottom of page