20. Kongres Čínskej vládnucej Komunistickej strane (ČKS) ďalej upevnil moc štátu jednej strany nad spoločnosťou, s prezidentom Si Ťin-Pchingom na čele. Si formálne prevzal tretie volebné obdobie ako najvyšší predstaviteľ krajiny - čo sa doteraz podarilo iba Maovi. Celé vyššie vedenie je už obsadené iba ľuďmi verných Simu. Najvyššie na agende tohto Kongresu bolo práve vedenie straníckeho štátu, pripravujúci sa na nadchádzajúce obdobie.
V Číne, kde kapitalizmus je spravovaný samozvanou “komunistickou” byrokraciou, kongresy ČKS sú najdôležitejšie politické diania, ktoré krajina zažíva. Tohtoročný kongres sa začal uprostred najvážnejšej ekonomickej a sociálnej kríze, ktorou si Čína prešla za posledné desaťročia. Spomalenie ekonomického rastu, obrovský sociálny hnev nad drakonickými COVID lockdownami, vážnymi výpadkami prúdu a krízami ako Evergrande [Čínsky gigant, firma narábajúca s nehnuteľnosťami, má obrovské problémy s dlhmi – pozn. prekl.], len niektoré z problémov, všetky podkopávajú stabilitu režimu so stupňujúcou sa rýchlosťou.
Stupňujúca sa nestabilita je predpokladaná rozhodujúcou časťou byrokracie Strany a Si Ťin-Pching je na čele tých, ktorí presadzujú kontrolu straníckeho štátu nad spoločnosťou ako poistku pred sociálnymi výbuchmi. Utužovanie moci Siho a ČKS vo všeobecnosti odrážajú rastúce protiklady v hlbinách spoločnosti. 20. Kongres je púhy miľník v tomto procese.
Nové vedenie a maximálna konsolidácia
Na tohtoročnom kongrese, Si Ťin-Pching si zaistil tretie volebné obdobie ako najvyšší líder krajiny.
Tento rok si Si zaistil tretie volebné obdobie ako najvyšší líder krajiny. Toto malo byť vylúčené Dengovou vládou [Deng Xiaoping, najvyšší predstaviteľ Číny po Maovej smrti (1978-1989), architekt trhových reforiem, tiež dohliadal na potlačenie protestov na Námestí nebeského pokoja – pozn. prekl.], aby sa predišlo vzostupu ďalšieho individuálneho diktátora v prospech kolektívneho vedenia byrokracie. 20. Kongres ukončil túto nespísanú tradíciu a Si sa teraz povýšil na práve takého diktátora, ktorému chcel desaťročia dozadu Deng a spol. predísť.
Vskutku, ďalšie ‘pravidlo’ zavedené Dengom tiež bolo zničené: určovanie jasného dedičstva moci spomedzi najvyššieho vedenia. Spomedzi nových členov Stáleho výboru Politbyra (SV) nie je jasného nástupcu Siho. Je veľmi možné, že Si mieri na viacero volebných období pri moci, možno chce dokonca byť prezident na doživotie.
Nič z tohto nie je prekvapujúce vzhľadom na fakt, že v 2018 nastienil svoje ambície vynútením zmeny ústavy, čím zrušil obmedzenia na počet volebných období prezidenta a viceprezidenta. Ale Siho sústredenie moci vyplýva zo všeobecnej potreby byrokracie ČKS upevniť si moc zoči-voči stupňujúcich sa protikladov v Čínskom a svetovom kapitalizme a taktiež kvaseniu zdola. Si presvedčil stranický mainstream, že iba cez centralizáciu ešte rozsiahlejšej moci nad spoločnosťou a ekonomikou môžu byť stranícke výsady, diktatúra a profity garantované.
Zatiaľ čo je Siho pozícia dávno jasná, na čo bol svet zvedavý je zloženie Stáleho výboru (SV), t.j. najmocnejší muži v Číne, ktorí budú vládnuť nasledujúcich 5 rokov. Od čias Denga SV viac-menej proporčne reprezentoval moc rôznych frakcii v ČKS, navzájom sa balancovali popri vládnutí. A, ako už bolo spomenuté vyššie, SV zvyčajne disponoval jasne dosadeného nástupcu - často individuál v jeho 50tkách.
Nový SV odstránil mocné postavy ako premiér Li Keqiang, vicepremiér Han Zhend, predseda Politickej poradnej konferencie Wang Yanga a hlavu Národného Ľudového kongresu Lu Zhanshua. Tieto postavy, aj keď aj tak už veľmi poddajní Simu predošlých rokov, boli vnímané ako potenciálna protiváha Siho osobnej frakcie. Už nejaký čas premiér Li Keqiang viac-menej otvorene bojoval so Sim nad otázkou uvoľňovania tvrdých COVIDových lockdownov po celej krajine.
Relevantne – z minulého SV prešli Wang Huning a Zhao Leji. Ten prvý úzko spolupracuje so Sim ako jeho hlavný propagandista, pričom ten druhý velil anti-korupčným kampaniam, ktoré vykorenili Siho rivalov zo strany. Nový členovia SV zahŕňajú sekretára Šanghajskej strany Li Qianga, sekretára Pekingskej strany Cai Qi, riaditeľa Obecného úradu ČKS Ding SueSuanga a sekretára Guangdongskej provinčnej strany Li Siho. Cai Qi a Li Qiang boli Siho podriadení keď spravoval provinciu Če-ťiang v rokoch 2003-2007 a boli jeho verní poručíci. Ding Suesiang už v minulom volebnom období pôsobil v podstate ako Siho náčelník štábu.
Takto bol SV kompletne obsadený nie len ľuďmi, ktorí sú blízki Simu, ale ľuďmi, ktorí mu už ako jeho poskoci slúžili. Tá istá frakcia ľudí, často nazývaná “Nová armáda z Či-ťiangu”, ktorí pracujú pre Siho od čias jeho pôsobenia v provincii, tiež dominujú Politbyro a Ústredný Výbor. Iné veľké frakcie, ako Komunistická liga mládeže a Frakcia Ťiang Ce-min, kompletne stratili hlas v najvyššom vedení. S novou štruktúrou Si oznamuje Strane, krajine a svetu, že jeho moc nie je nič menej ako absolútna.
Možno aby toto dal dostatočne najavo s umeleckým vkusom, udialo sa mimoriadné verejné poníženie Siho úhlavného rivala na konci Kongresu. Bývalý prezident Hu Jintao, jeden z popredných predstaviteľov Komunistickej ligy mládeže, bol pôvodne vedľa Si Ťin-pchinga v zasadacom poriadku na záver kongresu. Ale chvíľu pred záverečnou reláciou, dvaja ochrankári sa ho pokúsili postaviť ako handrovú bábiku a vyviedli ho z kongresovej sály.
Toto divadlo sa odohralo pred novinármi. Hu bol očividne prekvapený a nejavil vôľu odísť. Si sa prizeral chladným pohľadom. Po incidente dianie išlo ďalej, Si vyhlasoval kongresové rozhodnutia vedľa prázdnej stoličky. Neskôr oficiálne zdroje uviedli, že Hu odišiel, pretože bol “chorý”. Avšak odkaz je jasný: Simu nikto v Číne nevládne, ani jej bývalí lídri.
Okrem premiešania personálu na vrchole Strany a štátu, Si Ťin-Pching presadil ‘Dve zavedenia’ do ústavy. Tie veľmi konkrétne vyhlasujú, že Si Ťin-Pching musí zostať v jadre straníckeho vedenia, pričom sa Si musí stať vedúcou ideológiou ČKS v ďalšom období. Je jasné, ak všetko ostatné zostane rovné, Si má v úmysle dominovať Čínsky štát na veľa rokov. Je však veľa vecí, ktoré hovoria, že veci nebudú rovné.
‘Reformizmus s čínskymi charakteristikami’ odsúdený na zánik
Ďalšia zmena Straníckej ústavy hodná zmienky je rozšírenie zásahov do trhovej ekonomiky a boj proti raste nerovnosti. Pozmeňovací návrh znie takto:
“...systém, pod ktorým je verejná správa hlavnou oporou a rôzne formy vlastníctva sa rozvíjajú spoločne, systém, pod ktorým prerozdelenie podľa práce je hlavnou oporou, pričom viacero foriem prerozdelenia existuje povedľa neho, a socialistická trhová ekonomika tvoria dôležité piliere Socializmu s čínskymi charakteristikami.”
Toto odráža neutíchajúci strach režimu, že stále horšie cykly boomu a krachu čínskeho a svetového trhu už môžu ohroziť stabilitu režimu. Si osobne vylúčil návrat k plánovanej ekonomike. Čo to naozaj ukazuje je úmysel byrokracie zasahovať do trhu a “napraviť” nevyriešiteľné protiklady kapitalizmu.
Si vylúčil návrat k plánovanej ekonomike, kde radšej bude zasahovať do trhu; napr. obmedzovanie aktivít kapitalistov ako Jack Ma [bývalý výkonný predseda spoločnosti Alibaba group – pozn. prekl.].
Mocná bonapartistická byrokracia počas desaťročí pretransformovala krajinu z plánovanej ekonomiky do kapitalistickej ekonomiky, pričom ponechávajú silný štátny sektor. Ten živil rozvoj trhu a ten si stále myslí, že o veciach rozhoduje. Ale vnútorné mechanizmy kapitalizmu nie sú pod kontrolou byrokracie, alebo akéhokoľvek individuálneho kapitalistu, ktorého byrokracia vmestí do kože svojou “disciplínou”.
Vývoj kapitalizmu v Číne posledných 20 rokov bol extrémne prudký, dosahujúc stupeň rozvoja na ktorý západné ekonomiky potrebovali storočie. Ako následok bleskovo rýchleho rozvoja teraz existuje nadmerná kapacita v produkcii. Dnes využitie priemyselnej kapacity v Číne kolísa okolo 75%. V USA to je 79%.
Toto sú klasické symptómy krízy nadvýroby, ktoré Marx tak dávno vysvetlil. Preplnené trhy ťahajú dolu výhodnosť produktívnych investícii, v následku čoho sú investície smerované do neproduktívnych špekulácii [ako napríklad konštrukcia nových bytov, kde sa zbytočne stavia tisíce nekvalitných panelákov, ktoré nikto neobýva a do pár rokov kompletne schátrajú - pozn. prekl.]. Toto všetko nám ukazuje, že kríza v Číne je zakorenená v protikladoch kapitalizmu – rovnako ako na Západe - nezávisle od snáh ČKS zahaliť tento fakt alebo zmierniť tieto protiklady.
Nárast nerovnosti - nevyhnutný pod kapitalizmom - tiež vytvára obrovský hnev medzi Čínskymi masami. Siho režim je si tohto vedomý. Pokus Číny toto akokoľvek odvrátiť bude cez nejakým spôsobom prerozdeliť bohatstvo – opäť cez silnú ruku štátu.
Avšak ešte nie je jasné presne ako toto chce ČKS dosiahnuť. Vo sfére prerozdeľovania ešte nebola presadená žiadna konkrétna politika, pričom ale pritiahli obojok okolo krku kapitálu. Nedávno veľkí súkromí kapitalisti, najvýznamnejšie Jack Ma, boli uzemnení alebo potrestaní za ich neslýchané množstvá prospechárstva, ktoré Strana videla ako destabilizujúce pre ekonomiku. Stranícky štát taktiež nasadil kádrov v súkromných podnikoch, aby ovplyvnil ich rozhodovanie, kde sa počet podnikov so straníckymi výbormi v menežmente zvýšil nad 1,6 milióna od vzostupu Siho k moci pred 10 rokmi.
I keď boli súkromní kapitalisti podriadený rozkazom, Čína stále nezriadila reformistické opatrenia, aké sme poslednou dobou videli v zopár najbohatších západných zemiach. Čínsky daňový systém stále disproporčne nahráva bohatým a uvaľuje obrovské bremeno na plecia pracujúcich. Akýkoľvek pokus o “progresívnejšiu” daň by ale mohol rozhodiť už teraz nestabilnú ekonomiku. Napríklad, plán z roku 2021 o zvýšení dane z nehnuteľností bol zastavený po vypuknutí kríze Evergrande kvôli obavám, že by nové dane mohli znásobiť paniku v pozemkovom sektore.
Napriek tomu sa znepokojená byrokracia pokúsi stĺmiť ekonomické a sociálne rozkokošenie “prerozdelením bohatstva” prostredníctvom štátu. Avšak marxisti chápu, že takéto opatrenia nedokážu odstrániť protiklady kapitalizmu. V skutočnosti oné opatrenia môžu ešte priliať benzín do požiaru. Akýkoľvek pokus o znovunastolenie sociálneho ekvilibria v takomto štádiu môže značne rozhodiť to ekonomické. Vskutku, hongkongské a šanghajské akciové trhy sa prepadli ešte pred skončením Kongresu len po púhych náznakoch, že režim ČKS by mohol vynútiť opatrenia, ktoré sú vnímané ako neprospešné trhu.
Siho režim sníva o vzniku vždy rastúceho kapitalizmu, kde štát bezchybne kormidluje ekonomiku. V úvodnom prednese zdôraznil “dve nemenné zásady”, ktoré hovoria, že štát môže naraz udržiavať dominantné postavenie verejnej správy a podporovať rozvoj súkromného sektoru, a to všetko v perfektnej harmónii. Toto je rozprávka, nehľadiac na silnú štátnu reguláciu ekonomiky. Čínsky kapitalizmus sa neprestane prepadať do oného chaosu, v ktorom sa Západ topí už teraz. Jediná cesta von z pekla je jeho zvrhnutie a nahradenie socialistickým plánovaním stojacím na robotníckej demokracii.
Prízrak militarizmu
Ďalší z hlavných bodov Kongresu bola otázka Taiwanu. Veľa ľudí verí, že Si má ambície anektovať Taiwan, pretože sa čím ďalej tým viac zbližuje s Amerikou v uprostred medzi-imperialistickom konflikte dvoch veľmocí.
Augustová návšteva Nancy Pelosiovej v Taiwane bola jedna z mnohých provokácii, ktorou skúšajú trpezlivosť Číny.
Otázka Taiwanu bola na Kongrese preberaná dvakrát. V úvodnej správe Si Ťin-pching uviedol, že Čína “sa nikdy nezasvätí zavrhnutiu použitia násilia” ako prostriedku anektovania Taiwanu. V tej istej správe Si zdôraznil potrebu modernizácie armády ako nevyhnutný krok v evolúcii do “silného, modernizovaného, socialistického národa”. Neskôr bola veta “proti Taiwanskej nezávislosti” vpísaná do Straníckej ústavy.
Taiwanská otázka má veľa významov kde režim ČKS. Doma je “zjednotenie” s Taiwanom je kľúčový sľub režimu, ktorý sa čím ďalej tým viac opiera o nacionalistickú demagógiu. Akýkoľvek náznak, že tak režim nedokáže urobiť, by bol ťažký úder pre jeho legitimitu.
Medzinárodne - USA Taiwan neúnavne zbrojí, ako svojho pešiaka v prvej línií, ako prekážku Čínskym ambíciám. Toto dáva situácií novú vrstvu závažnosti. Tento rok Biden viac ako raz vyhlásil, že USA bude brániť Taiwan ozbrojene. Aj keď mu následovne protirečili iní predstavitelia Administrácie, vyzerá to tak, že Štáty sa potácajú k opusteniu ich tradičnej “strategickej nejednoznačnosti”. Armádny establišment pravidelne bije na poplach ohľadom údajných plánov Číňanov napadnúť Taiwan, najnedávnejšie admirál Matt Gilday a jeho varovanie, že Čína by mohla zakročiť už na začiatku 2023. Tieto poznámky nie sú ničím iným ako cynickými imperialistickými trikmi, ktorými si chcú nahrať podporu doma v mene “ochrany demokracie”.
Napriek Gildayovmu alarmizmu čínska armáda nie je pripravená zabrať Taiwan do roku. Avšak je jasné, že Si sa mieni zapísať do histórie ako ten líder Číny, ktorý ostrov dobyl. Bude musieť urýchliť posilňovanie vojenskej sily, a to aj v prospech ochrany čínskych imperialistických záujmov po celom svete.
Militarizmus z každej strany, rivalita imperialistov a výhľad vojny rastú každý jeden deň. Úbohé apelovanie na “racionalitu” vládnucich tried je zúfalo zbytočné. Kapitalizmus ako systém nevyhnutne tlačí krajiny k ozbrojenému konfliktu, ako následok potreby prerozdelenia svetových trhov. Taiwan je len jeden bod na liste čínskej agendy dominovať Áziu, a presne tu chce USA odstaviť ich nepriateľa na vzostupe.
Ekonomika na trasľavých základoch
Siho tretie volebné obdobie bude všetko iba nie plynulá záležitosť, tak ako bol prezentovaný Kongres.
Kríza Evergrande klíči z neudržateľného korporátneho dlhu, avšak je iba ukážkou z celkového dlhového problému Číny.
Je stále viac jasné, že Čínsky kapitalizmus je na začiatku enormnej krízy, pripravenej rastom minulých desaťročí. Výkyvy pandémie COVID-19 iba prispeli k už vážnej situácii. Pred 2020 otázka udržania rastu HDP o 5% režim hlboko znepokojila. Ale dnes sa štát musí zmieriť s rastom dobrý kúsok pod 5 %. IMF znížila predpoklady rastu Čínskej ekonomiky na 4,4%. Čínsky magazín Caixin predpokladá 2,4% za 2022 a 4,6 za predpokladu, že COVIDové obmedzenia budú po októbri uvoľnené.
Ak Čína dopadne s takým tempom rastu ako zažíva Západ, tak by sa ČKS musela vysporiadať s oveľa vážnejšími problémami. Ako konštatuje Atlantická rada [americký think tank zameraný na medzinárodné vzťahy, sponzorovaný monopolmi ako Facebook a kapitalistami ako Rockerfellerovci - pozn. prekl.]:
“Zatiaľ čo rozvinuté ekonomiky, ako má USA či Spojené kráľovstvo, rutinne zažívajú rast o 2%, takýto scenár by v Číne znamenal masívne prepúšťania, rapídne zvyšovanie úroku a, možno najhoršie pre Siho, serióznu ranu pre jeho autoritu.”
Spomaľujúci rast a rastúce dlhy sú veľké hrozby pre Čínsku ekonomiku. Prebiehajúca kríza Evergrande klíči z neudržateľného korporátneho dlhu, avšak je iba ukážkou z celkového dlhového problému Číny. V súčasnej dobe celkový štátny dlh predstavuje 230% Čínskeho HDP, pričom národná miera pákového efektu (dlh/príjem) je na úrovni 273%. Pákový efekt pri priemernej domácnosti, ktorý indikuje do akej miery ovplyvňuje dlh život bežných ľudí, stojí na 70%.
Štát, ktorý chce Si využiť na správu ekonomiky, sa sám potápa v dlhoch. Miera dlhu centrálnej vlády je okolo 43%. Avšak regionálne dlhy sa navzájom drastický líšia. Hlboko zadĺžené provincie, ako Qinghai, Heilongjiang, Ningxia a Vnútorné Mongolsko mali od roku 2020 rozdiely medzi výdavkami a príjmami presahujúce 300%. Ďalej, v snahe o revitalizáciu Čínskej ekonomiky po tvrdých lockdownoch, centrálny štát nariadil regionálnym úradom, aby zaviedli Keyneziánske opatrenia, čím vnútili veľa provincií do ešte hlbších dlhov a zaťažila to málo provincií, ktoré štátu vytvárali čistý príjem. Dlhy v Číne rastú všade a režim zatiaľ neprijal žiadne opatrenie, ktoré by ich mohlo obmedziť.
Čínskemu modelu kapitalizmu už došli koľaje. Čím dlhšie tým viac je závislý na sektor nehnuteľností pre rast, ten sám však už zažíva mieru dlhu 75%, zhruba taký, aké zažíval ten Americký v roku 2008. Konštrukcia nehnuteľností bol základom pre financie krajských správ, kde 40% ich tržieb pochádza z predaja pozemkov developerom. Toto je extrémne dôležité, pretože krajské správy sú tie zodpovedné za rast širšej ekonomiky požičiavaním peňazí na investície do infraštruktúry.
Developeri nehnuteľností premeškali platby na rekordných 31,4 miliardy dolárov v offshore dolárových dlhopisoch do augusta. Toto sa stalo, pretože domáce tržby krachli o okolo 30% za posledný rok, čo vnútilo veľa firiem do bankrotu. V následku kolapsu príjmov developerov, obmedzili kúpy pozemkov pre nové projekty. Výsledkom je pád výkupov pozemkov o 28%, na ktorých lokálne úrady závisia. Táto suchota príjmov lokálnym autoritám by mohla destabilizovať ich dlhy 7,8 biliónov dolárov (takmer polovica Čínskej ekonomiky!), čo by spôsobilo katastrofálnu ekonomickú krízu.
Táto hora neudržateľného dlhu lokálnych úradov, a špekulatívny boom nehnuteľností s ním spätý, bol nahromadený ako východisko z krízy 2008.
Ako vidíme, pod kapitalizmom neexistuje riešenie, ktoré by tieto problémy dokázal vyriešiť raz a navždy. Pomalý rast a dlhy sú iba symptómy krízy nadprodukcie. Nijaké množstvo konsolidácie moci do rúk štátu ich môže prekonať.
Rozuzlenie
Z medzinárodného hľadiska bude znovuzvolený Si Ťin-pching dohliadať na svet plný rivalít, protekcionizmu a konfliktov. Najzásadnejšie sa bude Čína musieť vyrovnať s nezmieriteľne nepriateľským imperializmom USA a jeho spojencami.
Čína si uvedomuje potrebu ochrániť svoju ekonomiku vyjmutím sa z medzinárodných zásobovacích reťazcov ultimátne dominovaných Západom.
Toto je zvlášť očividné popri snahách Spojených Štátov zkynožiť Čínsky technologický priemysel cez sankcie na mikročipy zavedené v októbri. Čína odpovedala obrovskými investíciami za cieľom “mikročipovej nezávislosti”. Širšie Čína začala so snahami nahradiť všetky zahranične zhotovené počítačové súčiastky v domácich zariadeniach do troch rokov. Čínski dodávatelia počítačových častí zvýšili svoj podiel na trhu v porovnaní s tými zahraničnými. Lenovo (57%) a Founder (15%) sú teraz primárni dodávatelia, pričom sa Intel a Dell pohybujú v jednocifrách.
Pokus Číny o rozuzlenie sa z technologických zásobovacích reťazcov je súčasť širšej snahy o ochranu pred ekonomickými útokmi zo Západu.
Podobné diplomatické rozuzľovania boli podniknuté Siho režimom. Na rozdiel od rokov pred ním, kedy Čína bola zhovievavejšia ku diplomatickým inštitúciám dominovaných USA, Siho diplomacia je charakterizovaná drsnými narážkami proti Západu (tiež známe ako “Diplomacia vlčieho bojovníka”), so snahami o propagáciu alternatívnych medzinárodných inštitúcii, cez ktoré by Čína mohla šíriť svoj vplyv a ryžovať podporu od iných krajín.
V stále multipolárnejšom a nestabilnejšom svete sa Čína pod Sim stane veľkým protipólom Amerického bloku. Čínska robotnícka trieda bude nevyhnutne trpieť tak či onak, sprevádzaný vriacim konfliktom medzi vládnucimi triedami, ako sa pomer síl bude meniť.
Boje zdola
Siho vláda čelí svetu preplneného neistotami. Čínska pracujúca trieda veľmi trpela predošlé obdobie, zvlášť posledné takmer tri roky. Boli sme svedkami odpovedajúco strmej vôle bojovať, najmä u mladých.
Pozoruhodné úspechy pri organizovaní, ako napríklad protesty vykladateľov v Henane, zaujala tisíce ľudí napriek všadeprítomného internetového dozoru.
Čínska pracujúca trieda strašne trpela pod tvrdými COVID lockdownami, ktoré štát zaviedol v jeho márnych pokusoch o presadení “nula-COVID” politiky. Životy miliónov ľudí sú narúšané neustálymi rozkazmi preukázaní PCR testmi, kde tí (a ich susedia), ktorí sú natoľko nešťastní, že sa chorobou nakazia, sú odsúdení na chabo spravované karanténové centrá. Desiatky tisíc ľudí prišli o prácu alebo boli prepustení, a ceny jedla vyleteli do neba v karanténových zónach. Veľa z tých, ktorí musia ostať doma, nemajú spoľahlivý prístup ku každodenným potrebám.
Tieto narýchlo zriadené a bezohľadné opatrenia rýchlo vyvolali nespokojnosť medzi masami. Najčastejšie bola vyjadrená návalom nespokojných vyjadrení na internete, a to napriek striktnej cenzúre. V iných prípadoch vyústila do organizačných úspechov.
Nedávnejšie, osamelý muž vycestoval na rušný most Sitong v Pekingu a vyvesil tam banner vyžadujúci právo voliť a taktiež volanie po štrajku za cieľom zvrhnutia Si Ťin-pchinga. Muž bol rýchlo zadržaný, avšak videá jeho činu sa ešte rýchlejšie rozšírili po internete a nabral širokú podporu po celej krajine. Manifest, údajne spísaný týmto mužom, sa dostal do obehu. Napriek tomu, že zrejme verí, že štát môže byť reformovaný popri buržoázno liberálnych línií, jeho akt vzbury popudil širokú diskusiu, a niektorí dokonca prišli k záverom, ktoré ďaleko presahujú buržoázne hranice a naberajú socialistické smerovanie.
Tento rok sme mohli pozorovať viacero incidentov, ktoré tu nebudeme rozoberať. Ale jedna vec je jasná: Čínska robotnícka trieda je na ceste k ešte ohromnejším udalostiam. V nejakom bode sa nevyhnutne podpíše na histórii. S prehlbujúcou sa krízou kapitalizmu v Číne, viac a viac ľudí bude pohnutých k vyjadreniu svojho hnevu v uliciach. Nátlak na pracujúcich a mládež sú už teraz obrovské. Skôr alebo neskôr budú masy nútené vydať sa cestou triedneho boja.
20. Kongres Strany ukazuje, že administratíva ČKS pod Sim si je vedomá potenciálu pre triedna konflikt, ktorý sa vyvíja po celej čínskej spoločnosti a zúfalo sa snaží zastaviť tento vývoj. Kriminálna klika okolo Siho však čoskoro zistí, že ani ten najprísnejší lockdown, ani ten najmocnejší prezident a jeho strana, ani všemocná polícia a cenzori nesiahajú Čínskej robotníckej triede ani po členky, hneď čo sa vydajú na cestu triedneho boja.
Napísal Bu Aidao, 31. 10. 2022
Preložil Jakub Gaňa