Bolsonarova porážka je víťazstvom robotníckej triedy a mládeže, ktorá otvára dvere novej politickej situácii v krajine. Nenávisť ľudu voči reakčnej vláde zvíťazila nad rozšíreným a drzým využívaním štátnej mašinérie vo volebnej súťaži; falošnými správami; a politikou triedneho zmieru Lulu a PT (pozn. prekl.: Partido dos Trabalhadores – Robotnícka strana)
V prvom kole mal Lula o 6 miliónov hlasov viac ako Bolsonaro. V druhom kole tento rozdiel klesol na 2 milióny hlasov, čo je najmenší rozdiel, aký bol kedy zaznamenaný v druhom kole prezidentských volieb od konca vojenskej diktatúry (pozn. prekl.: vojenská diktatúra v Brazílii bola medzi rokmi 1964-1985). Vláda, ktorá bola priamo zodpovedná za takmer 700 000 úmrtí počas pandémie COVID-19, bola medzinárodne izolovaná, odmietnutá väčšinou obyvateľstva a taktiež čelila vysokej miere inflácie a nezamestnanosti, mohla byť definitívne porazená už v prvom kole. Namiesto toho získala v druhom kole 58 miliónov hlasov a uspela vo voľbách guvernérov, ktorí sa plne stotožnili s „bolsonarizmom“.
Lulova kampaň čoskoro pochovala všetky populárne požiadavky s ktorými na začiatku svojej cesty k moci flirtovala. V druhom kole sa rozšírili spojenectvá jeho tábora s buržoáziou. Namiesto odluky cirkvi od štátu sa Lula neustále odvolával na „Boha“ v snahe pôsobiť nábožensky ešte viac ako Bolsonaro. Neskôr uviedol svoj „List Brazílii zajtrajška“, ktorý (podobne ako jeho „List brazílskemu ľudu“ z roku 2002) bol záväzkom financovať kapitál na zachovanie „fiškálnej zodpovednosti“- to znamená uprednostniť splácanie verejného dlhu, dokonca aj vtedy, keď to znamená zníženie rozpočtu na základné verejné služby. Až v poslednom úseku prvého kola Lulova kampaň vyvolala výzvu na masové zhromaždenia. Celkovo sme videli kampaň zameranú na internet s apolitickými útokmi na jeho protivníka; namiesto kampane založenej na organizácii a mobilizácii miestnych výborov vo štvrtiach a mestách, otvárajúcej diskusiu o konkrétnych potrebách proletariátu.
Spojenectvo s buržoáziou nie je ani zďaleka príčinou víťazstva, ale je širším dôvodom, prečo bolo triedne vedomie medzi niektorými vrstvami proletariátu stavané do pozadia v prospech „bolsonarizmu“. Vo voľbách práve táto zmierlivá politika a absencia programu rozchodu s kapitálom znamenali, že Bolsonaro a bolsonarizmus neboli ponižujúcou porážkou vylúčení z podielu na moci, čo by ich v ideálnom prípade odsunulo do politickej bezvýznamnosti. Je pravda, že Bolsonaro využíva konzervativizmus, ktorý existuje v rôznych vrstvách brazílskej spoločnosti- ale odvážna kampaň s návrhmi, ktoré sa rozchádzajú s kapitálom v kombinácii s bojovnou rétorikou triedneho boja mohla uvaliť do pozadia náboženskú a morálnu diskusiu, o ktorú sa konzervatívci snažili. Tento spôsob boja proti konzervatívcom by zároveň zničil Bolsonarovu demagógiu.
Bolsonaro navyše využíva istú anti-establišmentovú rétoriku, ktorá sa spája s vrstvou voličov, ktorí sú otrávení systémom. To znamená, že majú dosť prehnitosti buržoáznej demokracie v ľavici nevidia alternatívu voči establišmentu. V skutočnosti sa Lulova kandidatúra spája s mnohými prvkami starej politiky a javí sa len ako reprezentatívnejšia pre starý systém ako Bolsonarova kandidatúra. Blokovanie diaľnic V nedeľu, po potvrdení Bolsonarovej volebnej porážky, prepukli po celej krajine radostné demonštrácie. Lula vo svojom prejave po víťazstve spolu so svojimi buržoáznymi spojencami vyhlásil:
“Budem vládnuť 215 miliónom Brazílčanov, a nielen tým, ktorí za mňa hlasovali. Nie sú dve Brazílie. Sme jedna krajina, jeden národ, veľký národ.“
United frontová akcia by zmietla túto tlupu reakcionárov vo veľmi krátkom čase, ako tvrdila Marxistická Ľavica vo svetle výzvy od vedenia MTST (Homeless Workers Movement).
Ale triedne rozdiely v spoločnosti nemožno vymazať. V Brazílii, rovnako ako vo zvyšku sveta, je v dôsledku medzinárodnej krízy kapitalizmu a zostrenia triedneho boja polarizácia. Sektory maloburžoázie, nadchnuté Bolsonarom, rozhodne nesúhlasili s tvrdením, že „nie sú dve Brazílie“ a v nedeľu večer (30.10 2022) začali blokovať diaľnice, odmietali uznať výsledok volieb a žiadali vojenskú intervenciu. Tieto blokády však organizovali malé skupiny a boli umožnené len vďaka tajnej dohode s Federálnou diaľničnou políciou (rovnaký orgán, ktorý sa v nedeľu pokúsil zabrániť hlasovaniu v regiónoch, kde PT mala väčšinu) a s podporou bolsonaristických podnikateľov.
Proletariát ukázal nespokojnosť s činmi týchto pravicových radikálov rozptýlených, ale zato významných incidentoch. V jednom videu môžeme vidieť robotníkov v autobuse, ako nadávajú týmto buržoáznym flákačom, ktorí si hovoria „demonštranti“. V inom videu je možné vidieť obyvateľov proletárskej štvrte ako odstraňujú blokády; podobné scény sa opakujú vo videách za účasti robotníkov z tovární a prístavov. Organizovaní priaznivci futbalových tímov Atlético Mineiro a Corinthians násilne uvoľnili zablokované diaľnice, aby mohli sledovať zápasy svojich tímov. To všetko dokazuje ako by výzva vedení strán PT, PSOL (Partido Socialismo e Liberdade), CUT (Central Única dos Trabalhadores) alebo akejkoľvek veľkej proletárskej organizácie na zjednotenú akciu zmietla túto skupinu reakcionárov vo veľmi krátkom čase ako tvrdila Marxistická Ľavica vo svetle výzvy od vedenia MTST (Homeless Workers Movement).
Bolsonarovo vyhlásenie a pokračovanie bolsonarizmu
Takmer 45 hodín po výsledkoch volieb ostal Bolsonaro v tichosti. Jeho meškanie s vyjadrením po voľbách bolo pravdepodobne spôsobené pokusom o vyjednanie amnestie, aby nečelil zatknutiu po strate privilegovaného postavenia. Bolsonarovo dlhotrvajúce mlčanie tiež naznačuje, že mal určitú nádej, že bude môcť odmietnuť výsledok volieb. Od nedele však jeho spojenci jeden po druhom uznali víťazstvo Luly- Alckmina (pozn.prek.: Geraldo Alckmin – nový viceprezident Brazílie.), čím bol Bolsonaro stále viac izolovaný. Sektory buržoázie začali dôrazne vystupovať proti blokádam, ktoré napokon poškodzujú ich vlastné podniky. Pokračujúce mlčanie Bolsonara mohlo byť považované za dôkaz, že prezident nabáda k prevratu. A tak bol nútený niečo povedať. Aj keď sa jednalo len o nepresvedčivý prejav, ktorý trval 2 minúty a 3 sekundy.
Bolsonaro sa vo svojom krátkom prejave snažil zlepšiť náladu pravičiarov.
Bolsonaro sa vo svojom utorňajšom prejave (1.11. 2022) nevyjadril jednoznačne, že blokády by mali skončiť, ale odsúdil ich, klasifikoval ich ako „obmedzenie príchodu a odchodu“ a dodal, že ide o metódy „ľavice“. Vo videu, ktoré zverejnil v stredu (2.11.2022) na svojich sociálnych sieťach - takmer určite po tlaku buržoázie - jasne vyzval na ukončenie cestných blokád. V utorňajšom prejave uviedol, že demonštrácie „sú výsledkom rozhorčenia a pocitu nespravodlivosti zo spôsobu, akým volebný proces prebiehal“ a dodal, že pokojné demonštrácie sú vítané. Inými slovami naznačuje, že vo volebnom procese došlo k nezrovnalostiam, čím povzbudzuje, aby protesty pokračovali inými spôsobmi. Vo svojom prejave taktiež neuznal výsledok volieb.
V tomto krátkom prejave sa Bolsonaro snažil udržať ducha pravice: „Pravica sa v našej krajine skutočne prejavila. Naša robustná kongresová reprezentácia ukazuje silu našich hodnôt: Boh, vlasť, rodina a sloboda“ opakuje Bolsonaro slogan, ktorý používala Ação Integralita Brasileira, brazílska fašistická skupina z 30. rokov 20. storočia. Svoj prejav zakončil slovami:
„Je mi cťou byť vodcom miliónov Brazílčanov, ktorí ako ja bránia ekonomickú a náboženskú slobodu, slobodu názoru, čestnosť, žltú a zelenú farbu našej vlajky.“
Napriek volebnej porážke a izolácii je isté, že ani Bolsonaro, ani bolsonarizmus z politickej scény neodídu. Pri každej príležitosti budú vyzývať na činy proti novej vláde. Zátarasy a dnešné akcie pred vojenskými budovami v prospech vojenského zásahu sú toho dôkazom.
Lulova vláda, boj proletariátu a úlohy revolucionárov
Marxist Left vo viacerých článkoch a rezolúciách vysvetlila, ako robotnícka trieda nebola nikdy porazená, ale bola zadržaná a uviaznutá na mŕtvom bode kvôli politike vedenia jej organizácii. Víťazstvo Lulovej kandidatúry je víťazstvom robotníckej triedy a mládeže, ktorí v posledných rokoch masívne demonštrovali proti Bolsonarovej vláde.
Výber Geralda Alckmana za koordinátora prechodu ukazuje, kto bude vládnuť v tejto vláde: buržoázia.
Úlohou marxistov je v tejto chvíli bojovať za jednotný (united) front proletariátu a vysvetľovať s súčasnú situáciu a perspektívy, ktoré sa pred nami otvárajú; zdôrazňujúc nevyhnutnosť vedenia. Marxisti musia organizovať tých, ktorí pochopili potrebu nezávislej organizácie proletariátu v boji za zvrhnutie režimu súkromného vlastníctva a výrobných prostriedkov, pričom náš boj zakladajú na marxistickej teórii.
Vieme, že Lulova vláda bude vládou „národnej jednoty“, vládou vedenou robotníckou stranou spolu s hlavnou frakciou buržoázie. Výber Geralda Alckamana za koordinátora prechodu ukazuje, kto bude vládnuť v tejto vláde: buržoázia. Vieme však, že len na základe roztržky s buržoáziou možno splniť požiadavky robotníckej triedy a mládeže.
Takzvané Centrão („Veľké centrum“: blok menších politických subjektov, o ktorých hlasy sa uchádza spôsobom, „kto ponúkne najvyššiu ponuku“), a dokonca aj predseda PL (Bolsonarova strana) už vyjadrujú svoju otvorenosť pre „rozhovory“. Všetci vieme, čo to znamená - vyjednávajú o správnej cene za svoje hlasy. Veď ako sa hovorí: "Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ!" A drvivá väčšina poslancov v prehnitom Národnom kongrese dáva na prvé miesto svoje osobné plány a privilégiá.
V tejto chvíli však víťazia robotníci. A toto víťazstvo budú považovať za svoje. Budú požadovať splnenie svojich požiadaviek, vrátane odňatých práv a budú nasadzovať vlastné metódy boja: štrajky, demonštrácie a okupácie. Stojí za to pripomenúť, že z kampane a víťazstva Luly v roku 2002 vzniklo Hnutie obsadených tovární v Joinville (pozn. prekl.: Joinville je mesto v južnej Brazílii v štáte Santa Catarina). Mimochodom Marxistická Ľavica teraz oslavuje 20. výročie okupácií v továrňach Cipla a Interfibra. To je témou nového vydania nášho teoretického časopisu „América Socialista - Em Defesa do Marxismo“.
V nasledujúcom období nás čaká zintenzívnenie triedneho boja s vládou národnej jednoty oddanej záujmom buržoázie a krajnej pravice, ktorá sa vždy bude snažiť destabilizovať túto vládu s cieľom vrátiť sa k moci. Je preto potrebné sa pripraviť na túto situáciu a na možné konflikty.
Za vládu robotníkov, bez šéfov a generálov! Nech žije medzinárodný socializmus!
Preložil súdruh Andrej Mazánik