Vzbúrený rozum: Marxistická filozofia a moderná veda 3/4 (55)

ALAN WOODS, TED GRANT

Překlad: M.Matejovský

Objavy vedy a techniky sú dôležitou súčasťou rozvoja spoločnosti, umožňujú ľudstvu získať väčšiu kontrolu nad obmedzeniami danými prírodou. Len týmto spôsobom sa môže ľudstvo stať skutočne slobodným. Problémom nie je to, čo ľudská myseľ objaví. Problém je v tom, ako budú objavy využité. Pokrok vedy otvára nový a úchvatný horizont neobmedzeného ľudského rozvoja. Ale je tu ďalšia, temnejšia stránka. 20. storočie nesie hroznú správu o tom, aké hrôzy môže prinášať kapitalizmus vo svojej epoche historického úpadku. Techniky genetického inžinierstva v rukách nekontrolovaných monopolov, ktoré majú záujem len o veľké zisky, predstavujú príšernú hrozbu.

BUDÚCNOSŤ GENETIKY

„Až donedávna bol jediný prístup ku génom, ktoré tvarujú prírodný svet, skrze zmeny prostredia. Dnes možno týmito génami manipulovať priamo. Teraz je zmena ľahká, okamžitá a zrozumiteľná; technológia, ktorá umožňuje priamu genetickú manipuláciu, taktiež otvára brány skúmaniu činnosti génov. Ale zároveň je možná svojvoľná zmena, pretože je možná genetická modifikácia, ktorá by spontánne nenastala u žiadneho živočícha. Tieto nové techniky dajú ľudstvu nebývalé právomoci zmeniť svet - a zmeniť seba.“ (The Economist, 25. februára 1995.)

V posledných troch desaťročiach došlo v oblasti molekulárnej genetiky ku kolosálnym pokrokom. V roku 1972 bol v laboratóriu izolovaný a reprodukovaný („klonovaný“) prvý gén. Dôsledky tohto pokusu boli tak znepokojujúce, že sa vedci dobrovoľne rozhodli pre moratórium na zakomponovanie klonovaných génov do DNA iných organizmov. Ale teraz sa zavádzanie klonovaných génov do ľudí stalo takmer rutinou. V prvom desaťročí nasledujúceho storočia budú vedci poznať skutočné názvy všetkých bielkovín v ľudskom tele. Takéto znalosti majú obrovské dôsledky pre budúcnosť - dobré alebo zlé.

Až do tejto chvíle bol gén zahalený tajomstvom, rovnako ako Kantova vec o sebe. Gén bol prísny pán ľudského osudu, nezmieriteľný, nezmeniteľný, nepochopiteľný. Hovoriť o našich génoch neznamenalo hovoriť len o našom dedičstve. Znamenalo to hovoriť o našom osude. A osud je súd, proti ktorému niet odvolania. Až do tejto chvíle. Ale teraz, po prvýkrát v histórii života na našej planéte existuje možnosť, že ľudské bytosti budú ovládať svoj vlastný osud, na najhlbšej úrovni. Navzdory nezmyslu genetických reakcionárov nikdy nebola pravda, že by gény kompletne určovali evolúciu človeka. Aj keď gény hrajú významnú úlohu v ľudskom živote, neriadia ho. Nanajvýš stanovujú určité parametre, ktoré ho limitujú alebo dávajú viac priestoru. Teraz je však samotný genotyp, po prvýkrát, pod kontrolou. To je revolučný vývoj tehotný veľkými dôsledkami pre budúcnosť ľudstva.

Vznik života z anorganických látok bol obrovský evolučný skok. Ďalší obrovský krok bol, po celej rade transformácií, rozvoj mysliaceho mozgu ako produktu spoločenského života a kolektívnej práce. Hmota si začala uvedomovať samu seba. Dnes, po prvýkrát po štyroch miliardách rokov, sú ľudské bytosti na ceste, aby dokázali vládnuť tajomstvu vlastnej evolúcie. Prirodzený výber prestáva byť slepou, tajomnou silou. Všemocný genotyp je možné dostať pod kontrolu fenotypu. Ľudstvo má možnosť určovať svoj vlastný osud a modifikovať drsný diktát prirodzeného výberu.

„Tak ako sú organizmy interpretáciou genetickej informácie v rámci špecifického prostredia,“ píše Oliver Morton, „tak aj použitie tohto genetického poznania bude závisieť na prostredí - ekonomickom a etickom, osobnom a politickom - v ktorom sa bude využívať. Ale využívať sa určite bude, či už dobre alebo zle. Gény, ktoré panovačne obmedzovali a povoľovali, sa prispôsobia ľudskej vôli; hranice budú pohyblivé, povolenia rozšírené. Gény neboli nikdy úplnými pánmi ľudského osudu, ale neboli ani sluhami ľudstva. Až doteraz.“ (The Economist, 25 februára 1995)

Nariekať nad týmito objavmi je také isté, ako bolo pre zúfalé skupiny robotníkov ničenie strojov na začiatku priemyselnej revolúcie. Objavy vedy a techniky sú dôležitou súčasťou rozvoja spoločnosti, umožňujú ľudstvu získať väčšiu kontrolu nad obmedzeniami danými prírodou. Len týmto spôsobom sa môže ľudstvo stať skutočne slobodným. Problémom nie je to, čo ľudská myseľ objaví. Problém je v tom, ako budú objavy využité. Pokrok vedy otvára nový a úchvatný horizont neobmedzeného ľudského rozvoja. Ale je tu ďalšia, temnejšia stránka. 20. storočie nesie hroznú správu o tom, aké hrôzy môže prinášať kapitalizmus vo svojej epoche historického úpadku. Techniky genetického inžinierstva v rukách nekontrolovaných monopolov, ktoré majú záujem len o veľké zisky, predstavujú príšernú hrozbu.

Celý vývoj technológií, ktorý neustále búra všetky bariéry a spája svet spôsobom, aký sme dosiaľ nikdy nevideli, je argument v prospech svetovej plánovanej ekonomiky. Nie monštruózna karikatúra stalinizmu, ale demokraticky vedená spoločnosť, v ktorej ľudia dosiahnu vedomú kontrolu nad svojimi životmi a osudmi. Na základe harmonického plánovaného hospodárstva, spoločného využívania zdrojov na celej planéte sa otvára vyhliadka neobmedzeného rozvoja. Na jednej strane máme za úlohu starostlivosť o náš vlastný svet, prispôsobiť ho ľudským bytostiam, odstrániť spúšt spôsobenú chamtivosťou nezodpovedných nadnárodných spoločností. Na druhej strane máme pred sebou najväčšie problémy nášho druhu – výskum vesmíru, čo súvisí s otázkou budúceho prežitia ľudstva. Genetické inžinierstvo, teraz ešte v plienkach, môže byť v budúcnosti spojené s požiadavkami dlhých kozmických letov. V súčasnej dobe je to ešte oblasť špekulácií. Napriek tomu história posledných sto rokov ukázala, ako rýchlo boli idey, ktoré sa zdali byť fantastikou, prekonané realitou.

To, čo vidíme v tomto okamihu je kolosálny potenciál. V kontexte demokratického, harmonicky plánovaného hospodárstva, kde ľudia slobodne a vedome určujú svoje osudy, prestane byť veda o genetike prekážkou ľudského pokroku a zaujme svoje správne miesto pri štúdiu a premene života samotného. To nie je fantázia, ale zodpovedá skutočným možnostiam. Slovami Olivera Mortona:

„Možnosti biológie sú takmer nekonečné. Prírodný svet, vrátane ľudského tela a mysle, bude tvárny. Implantované orgány môžu pretvoriť mozog, navrhnuté vírusy prestavať staré tkanivo. Už dnes sa črtá využitie živočíchov na transplantáciu ľudských orgánov. Môžu sa objaviť nové druhy tvorov, tvory, nad ktorými budeme žasnúť. Ak ľudstvo nenájde inteligenciu vo vesmíre, bude môcť vytvoriť novú inteligenciu na zemi. Genetický rozdiel medzi človekom a šimpanzom je malý; nové cítiacie druhy nie sú nepredstaviteľné.

To všetko bude možné vďaka genetike. Ale v rovnakej dobe bude výnimočnosť génu slabnúť. Gény ako nosiče informácií stratili svoje výsadné postavenie. Biologické informácie budú uložené ako v génoch , tak aj v mysliach a počítačoch a gén bude len jedným z mnohých prostriedkov zachádzania so svetom, ktorý pre niektoré veci bude vhodný a pre iné nie, rovnako ako terapeutické proteíny...

To, čo bolo kedysi určené výnimočne génom je dnes v ľudskej moci. A v nej bude čoskoro všetka sila, ktorá bola niekedy priradená génom, ba ešte väčšia. Tá istá inteligencia bude môcť utvárať gén a životné prostredie, ktoré robia všetky organizmy také, aké sú. Ovládanie biologických informácií v tomto rozsahu – surových dát a spôsobu, akým sa dajú spracovať -znamená vládu nad biológiou, životom samotným.“ (The Economist, 25. februára 1995.)