Vzbúrený rozum: Marxistická filozofia a moderná veda (1)

ALAN WOODS, TED GRANT

Překlad: M. Matejovský

PREDSLOV AUTOROV

"Európu obchádza strašidlo." (Komunistický manifest)

Mark Twain raz zavtipkoval, že zvesti o jeho smrti boli prehnané. Je pozoruhodné, že za posledných približne 150 rokov bol každý rok marxizmus vyhlasovaný za mŕtvy. Napriek tomu, z nejakého nevysvetliteľného dôvodu, si udržuje nezlomnú vitalitu, čoho najlepším dôkazom je skutočnosť, že útoky na neho nielen pokračujú, ale v skutočnosti majú tendenciu sa zväčšovať ako vo frekvencii tak aj v prudkosti. Ak je marxizmus naozaj bezvýznamný, prečo by si niekto dával námahu sa o ňom vôbec zmieniť? Je skutočnosťou, že odporcov marxizmu stále prenasleduje rovnaké staré strašidlo. Sú si nepríjemne vedomí, že systém, ktorý obhajujú má vážne problémy, zmieta sa v neprekonateľných rozporoch, a že kolaps totalitnej karikatúry socializmu nie je koniec príbehu.

V posledných niekoľkých rokoch od pádu Berlínskeho múru dochádza k bezprecedentným ideologickým útokom proti marxizmu a myšlienke socializmu vôbec. Francis Fukuyama šiel tak ďaleko, že vyhlásil „koniec dejín“. Ale história pokračuje a v plnej sile. Obludný režim stalinizmu v Rusku bol nahradený ešte väčším monštrom. „Reformy voľného trhu“ v bývalom Sovietskom zväze priniesli strašný kolaps výrobných síl, vedy a kultúry v takom rozsahu, ktorý možno prirovnať snáď len ku katastrofálnej porážke vo vojne.

Napriek tomu, alebo možno práve preto, priaznivci údajných výhod kapitalizmu venujú nemalé prostriedky na to, aby prehlasovali, že kolaps stalinizmu dokazuje, že socializmus nefunguje. Uvádza sa, že celý komplex ideí vypracovaných Marxom a Engelsom a neskôr rozvinutých Leninom, Trockým a Rózou Luxemburgovou boli úplne spochybnené. Pri bližšom skúmaní sa však stáva čoraz viac zrejmé, že v kríze je ekonomika voľného trhu, ktorá v súčasnej dobe odsudzuje 22 miliónov ľudských bytostí k životu v nútenej nečinnosti priamo v samotných priemyselne vyspelých krajinách, a tak plýtva tvorivým potenciálom celej generácie. Celá západná spoločnosť sa ocitá v slepej uličke a to nielen ekonomicky, politicky a spoločensky, ale aj morálne a kultúrne. Pád stalinizmu, ktorý predpovedali marxisti pred niekoľkými desiatkami rokov, nemôže zakryť fakt, že v priebehu posledných desať rokov 20. storočia je kapitalistický systém vo svetovom meradle v hlbokej kríze. Stratégovia kapitálu hľadia do budúcnosti s očakávaním. Ale tí úprimnejší z nich si kladú otázku, na ktorú sa neodvážia odpovedať: Nemal snáď starý Karl pravdu?

Či už človek prijme alebo odmietne myšlienky marxizmu, je nemožné popierať kolosálny vplyv, ktorý mali na svet. Odkedy sa objavil Komunistický manifest až do dnešných dní bol marxizmus rozhodujúcim faktorom, a to nielen v politickej aréne, ale aj v rozvoji ľudského myslenia. Tí, ktorí proti nemu bojovali, však boli tak či tak prinútený ho zobrať ako svoj východiskový bod. A bez ohľadu na súčasný stav vecí je nesporným faktom, že Októbrová revolúcia zmenila celý priebeh svetových dejín. Bližšie zoznámenie sa s teóriou marxizmu je preto nevyhnutnou podmienkou pre každého, kto chce pochopiť niektoré z najzákladnejších javov našej doby.

Engelsova úloha

Na august 1995 pripadá sté výročie úmrtia Fridricha Engelsa, muža, ktorý spolu s Karlom Marxom rozvinul úplne nový spôsob pohľadu na svet prírody, spoločnosti a ľudského vývinu. Engelsova úloha pri rozvoji marxistického myslenia je téma, ktorej sa nikdy nevenovala patričná pozornosť. Je to jednak výsledok mohutného génia Marxa, ktorý nevyhnutne zatieňuje prínos jeho celoživotného priateľa a súdruha. Jednak vychádza z vrodenej skromnosti Engelsa, ktorý vždy znižoval svoj vlastný príspevok a zdôrazňoval Marxovu výnimočnosť. Pred smrťou si Engels želal, aby jeho telo bolo spopolnené a jeho popol hodený do mora pri Beach Head, pretože nechcel žiadny pamätník. Rovnako ako Marx zo srdca nenávidel čokoľvek, čo by hoci aj vzdialene pripomínalo kult osobnosti. Jediný skutočný pamätník, ktorý chceli zanechať, bol impozantný súbor myšlienok, ktoré poskytujú komplexný ideologický základ pre boj za socialistickú transformáciu spoločnosti.

Mnoho ľudí si neuvedomuje, že marxizmus siaha ďaleko za hranice politiky a ekonomiky. Jadrom marxizmu je filozofia dialektického materializmu. Bohužiaľ, obrovské množstvo práce na písaní Kapitálu zabránilo Marxovi napísať komplexnú prácu na túto tému, ako to mal v úmysle. Ak vylúčime prvotné diela, ako napríklad Svätá rodina a Nemecká ideológia, ktoré predstavujú dôležité, ale ešte len prípravné pokusy vytvoriť novú filozofiu, a tri zväzky Kapitálu, ktoré sú klasickým príkladom konkrétnej aplikácie dialektickej metódy na oblasť ekonomiky, potom hlavnými dielami marxistickej filozofie boli všetko práce Engelsa. Ten, kto chce pochopiť dialektický materializmus musí začať dôkladným štúdiom Anti-Dühringa, Dialektiky prírody a Ludwiga Feuerbacha.

Do akej miery filozofické spisy tohto muža, ktorý zomrel v auguste 1895, obstáli v skúške času? Toto je východiskový bod tejto práce. Engels definoval dialektiku ako „najvšeobecnejšie zákony pohybu prírody, spoločnosti a ľudského myslenia“. PrácuDialektika prírody založil Engels na pozornom skúmaní najmodernejších vedeckých poznatkov vtedajšej doby, aby preukázal, že „v konečnom dôsledku je fungovanie prírody dialektické“. Je to aj názor tejto práce, že najdôležitejšie objavy vedy 20. storočia poskytujú tomuto tvrdeniu do očí bijúce dôkazy.

Najudivujúcejšie však nie sú útoky na marxizmus, ale jeho úplná neznalosť, ktorú preukazujú jeho protivníci. Kým nikoho by nenapadlo pracovať ako automechanik bez štúdia mechanizmov, každý má odvahu vyjadrovať svoj názor na marxizmus bez akejkoľvek jeho znalosti. Táto práca je pokusom vysvetliť základné myšlienky marxistickej filozofie a ukázať vzťah medzi ňou a pozíciou vedy a filozofie v modernom svete. Zámerom autorov je vytvoriť trilógiu, ktorá bude pokrývať tri hlavné súčasti marxizmu: 1) marxistickú filozofiu (dialektický materializmus), 2) marxistickú teóriu dejín a spoločnosti (historický materializmus) a 3) marxistickú ekonómiu (pracovnú teóriu hodnoty).

Pôvodne sme zamýšľali zahrnúť aj oddiel o histórii filozofie, ale s ohľadom na dĺžku tejto knihy sme sa rozhodli vydať ho zvlášť. Začneme s prehľadom filozofie marxizmu, dialektického materializmu. To je základ, pretože to je metóda marxizmu. Historický materializmus je aplikácia tejto metódy na štúdium vývinu ľudskej spoločnosti, teória hodnoty je výsledkom aplikácie rovnakej metódy na ekonomiku. Pochopenie marxizmu je nemožné bez pochopenia dialektického materializmu.

Konečným dôkazom dialektiky je príroda sama. Marx a Engels celý život venovali pozornosť štúdiu vedy. Engels zamýšľal vytvoriť väčšie dielo, v ktorom by detailnejšie rozpracoval vzťah medzi dialektickým materializmom a vedou, ale nemohol ho dokončiť, pretože sa intenzívne venoval práci na druhom a treťom zväzku Kapitálu, ktoré po smrti Marxa ostali nedokončené. Jeho neúplné rukopisy Dialektiky prírody boli uverejnené až v roku 1925. Aj vo svojom nedokončenom stave poskytujú najdôležitejší zdroj pre štúdium marxistickej filozofie, a poskytujú vynikajúce pohľady do ústredných problémov vedy.

Jeden z problémov, ktorý sme mali pri písaní tejto práce je fakt, že väčšina ľudí má vedomosti o základných dielach marxizmu iba z druhej ruky. To je poľutovaniahodné, pretože jediný spôsob ako pochopiť marxizmus je čítať diela Marxa, Engelsa, Lenina a Trockého. Prevažná väčšina diel, ktoré si nárokujú, že vysvetlia „čo Marx myslel“ sú bezcenné. Preto sme sa rozhodli zaradiť veľké množstvo pomerne dlhých citátov, najmä z Engelsa, čiastočne preto, aby sme dali čitateľovi priamy prístup k týmto myšlienkam bez akéhokoľvek „prekladu“, a čiastočne v nádeji, že to bude stimulovať ľudí, aby si sami prečítali originály. Táto metóda neuľahčuje čítanie knihy, ale bola, podľa nášho názoru, nevyhnutná. Podobne, sme cítili povinnosť reprodukovať niektoré zdĺhavé citáty autorov, s ktorými nesúhlasíme, pretože je vždy lepšie, aby niečí oponenti hovorili sami za seba.

Londýn, 1.máj 1995