top of page
Vyhledat

Mjanmarská junta na okraji priepasti 

Aktualizováno: 5. 5.

Z dôvodu nedostatku slovenského materiálu sú niektoré mená a názvy ponechané v anglickej alebo domácej latinizovanej podobe.


 

Pred viac ako šiestimi mesiacmi spustila Severná aliancia, ktorá je zložená z rôznych ozbrojených etnických skupín a ozbrojeného krídla Mjanmarskej komunistickej strany, svoju ‘operáciu 1027’ v severnom Šanskom štáte. Na základne junty tiež zaútočili iné partizánske skupiny, konkrétne v Čjinskom, Kajaskom, Karenskom a Jakchainskom štáte a v Peguskej a Sagainskej oblasti. Tento článok môže poskytnúť iba najnovšie overené informácie, diania sa vyvíjajú veľmi rýchlo. Všetky fakty však veštia pád režimu generála Mina Aun Hlaina. 




Pobité jednotky Junty 

 

Vojenský režim stratil kontrolu nad viac ako 300 vojenských základní a viac ako 20 obcí naprieč troma štátmi a dvoma regiónmi, od spustenia operácie 1027 Severnou alianciou 27. októbra. 


Medzi dobyté mestá patria Muse a Chinshwehaw, významné komerčné mestá na hranici s Čínou v Šanskom štáte, v následku čoho sa medzi týmito dvoma krajinami takmer zastavil obchod. Mjanmarsko je od Číny ekonomicky závislé. Aliancia tiež v januári dobyla Laukkai, hlavné mesto etnicky čínskej samosprávy Kokang v Šansku. 


Za hranicou severného Šanska partizáni zabrali vojenské základne v Čjinskom, Kajaskom, Karenskom a Jakchainskom štáte. Aby toho nebolo málo, prápory ľahkej pechoty 129 a 125 sa hromadne vzdali jednotkám Severnej aliancie, ako krásna ukážka nízkej morálky medzi radovými vojakmi. Pochopiteľne nechcú obetovať svoj život pre zhnitý a skorumpovaný vojenský režim, ktorý im nič nedal.  

Najhoršia porážka je kapitulácia Kokangu pred Armádou mjanmarskej národnej demokratickej aliancie – napriek prítomnosti viacerých brigád. Min Aun Hlain preto potrestal šesť brigádnych generálov, ktorí ich mali na starosti. 


Na odvetu tejto potupy junta pritvrdila na brutálnych opatreniach, ako sú nálety a ostreľovanie škôl, nemocníc, dedín a miest, ktoré dobyli odbojári.  

„Aj keď vojensky dobyjete mestá a dediny v etnických oblastiach, vaše regióny nespoznajú kľud. Neustále budeme vykonávať nálety s našimi sofistikovanými zbraňami,“ údajne povedal generálporučík Min Naing, sekretár Rady národnej solidarity a mierových rokovaní. Rokovania s TNLA sa následne rozpadli.


Po útokoch z každej strany a značných stratách sa jednotky junty zdajú byť vyčerpané a slabé. Pučistický režim nie je schopný včas a dostatočne poskytnúť posily. Využívanie neobmedzeného ostreľovania a náletov preukazuje zúfalstvo. Aj tieto kruté metódy, ktoré by sa dali opísať ako vojnové zločiny, majú svoje limity. Junta si dlhodobo nemôže dovoliť palivo do stíhačiek a v posledných mesiacoch dokonca niektoré partizáni dokázali zostreliť. 


V našom predošlom článku sme vysvetlili, že načasovanie tejto operácie sa zladilo s novým konfliktom čínskych záujmov a záujmov Mina Aun Hlaina. Líder režimu priznal porážky a 8. novembra poskytol Rade pre národnú obranu a bezpečnosť svoje „dôvody”. Vysvetlil, že ich základne v severnom Šansku boli bombardované hlavne s dronmi vyrobenými v Číne, ktoré možno ľahko získať na trhu. Chcel teda nepriamo naznačiť, že si nemyslí, že Peking poskytuje rebelom materiálnu pomoc.


Tri týždne nato však zmenil tón. Na schôdzi Rady štátnej správy 29. novembra skrze štátne médiá povedal, že jednotky Severnej aliancie „pomocou vyspelejších síl využívajú drony vojenskej triedy vybavené najnovšími technológiami“. Šéf junty tiež burcoval proti „zahraničnej intervencii”, tvrdiac, že sa na útokoch na šanské základne „podieľalo 6500 expertov na bezpilotné lietadlá”. Nikoho konkrétne nemenoval, ale všetkým je jasné, koho myslí pod „zahraničnou intervenciou”. 


V treťom týždni novembra budhistickí ultranacionalisti Bamarského etnika zvolali proti-čínske protesty pred čínskou ambasádou v Rangúne - bez zásahu polície. Nie je to náhoda. Vskutku, konali sa pod ich ochranou, čo je celkom zarážajúce, vzhľadom na vraždenie mierumilovných protestujúcich študentov. 


Tieto pokusy však stroskotali. Neznášaný vojenský režim nevie zorganizovať väčšie nacionalistické hnutie, ani so štátnou mocou k dispozícii. 

 


Hlainova klika žobre Čínu o podporu 


Junta nie je slepá voči vojenským a ekonomickým katastrofám. Tie ju donútili prosiť Peking o arbitráž mieru so Severnou alianciou. The Irrawaddy píše, že minister zahraničných vecí junty Than Swe 6. decembra na stretnutí v Pekingu s tým čínskym, s Wangom Yiom, povedal, že Min Aun Hlain je im pripravený robiť ústupky. 


Severná aliancia bola teda donútená Pekingom k okrúhlemu stolu. Čína chce, aby sa situácia ukľudnila a biznis obnovil. Je však veľmi nepravdepodobné, že vojenský režim rebelom ustúpi a tí zas budú voči junte podozrievaví. Napriek „pozitívnemu priebehu” mierových rozhovorov sa ozbrojené potýčky zintenzívňujú. 


Je nepravdepodobné, že sa Čína priamo zapojí do konfliktu alebo otvorene poskytne rebelom veľké množstvo materiálu. Peking však ani naplno nepodporí režim, ktorý len provokuje nestabilitu na hraniciach, vzhľadom na vzrastajúce triedne boja doma. 


Obrázok: Mil.ru, Wikimedia Commons



Ilúzie v ozbrojený boj 


Operácia od jej začiatku posilňuje ilúzie v ozbrojený boj. Pozorovatelia aj priami zúčastnení sú názoru, že sled vojenských víťazstiev povedie k zvrhnutiu vojenského režimu. Toto je podľa nich tá revolúcia, ktorá oslobodí ľud.

 

Namiesto masového hnutia, ktoré zničí všetky formy útlaku, sme svedkami masového vnútorného vysídlenia dvoch miliónov ľudí a tisíce uprchlíkov cez hranice. Bez masového revolučného hnutia vojenské metódy samotné nedokážu vykonať úlohy revolúcie. Pri najlepšom povedú k zmene režimu bez spoločenskej transformácie, ktorá je potrebná pre ukončenie kapitalizmu. Iba to vykorení krízu, ktorá ničí Mjanmarsko. 


Odboj pravdepodobne dosiahne ďalšie víťazstvá ale junta bude naďalej náletmi ničiť dobyté osady. Uplatnením politiky „tri všetky” (všetko vyrabovať, všetko vypáliť, všetko zabiť) a taktiky „štyri rezy” (odrezať jedlo a zásoby, peniaze, komunikácie a podporu obyvateľstva skrz represiu) junta zredukovala stratené územia na nehostinnú púšť. 


Samotná aliancia, ktorá sa nateraz zdá jednotná, je veľmi rôznorodá. Jej najväčšie skupiny sa zaujímajú o dobytie teritórií, v ktorých majú základne, na diania vo veľkých mestách, kde prebieha jadro ekonomickej činnosti, moc nehľadia. Počas masového revolučného hnutia proti puču v 2021 mnoho z milícii voči nim ostalo pri najlepšom pasívne, ba až podozrievavé. 


Väčšina týchto milícii je zvyknutá na hraničné hornaté prostredie. Táto taktická výhoda je však neuplatniteľná v rovinách, v ktorých sa nachádzajú veľké mestá ako Mandalaj a Yangonin. V tomto prostredí rozhodujúco víťazí vzdušná prevaha a tanky, ktorými disponuje junta. 


Ďalšie diania budú obmedzené v rámci ozbrojených bojov, ktoré sú oddelené a nezávislé od más. 


Tiež treba povedať, že čínsky imperializmus nie je priateľom revolúcie, len využije ozbrojený konflikt vo svoj prospech. Peking chce stabilnú vládu, ktorá bude garantovať jej imperialistické projekty. 

 


Ekonomická katastrofa 


Hlainova junta nielenže stratila kontrolu nad dôležitými vojenskými základňami a obchodnými bodmi  - ale aj nad ekonomickou situáciou. 


Junta kvôli úpadku príjmov a vysychaniu devízových rezerv úzko ovláda zahraničný obchod. Centrálna banka donútila exportérov vymieňať najskôr za 100%, potom 65% oficiálne stanovenej obchodnej hodnoty, ktorá je takmer o tretinu nižšia ako trhová hodnota. Výmenou predávala importérom doláre preferenčným pomerom. Takýmto spôsobom sa režim snaží skrotiť zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a predísť absolútnemu nedostatku zbožia. 


Rebeli zabrali kľúčové ekonomické uzle. Najdôležitejšia obchodná zóna na thajskej hranici bola paralyzovaná, keď jednotky Aliancie zabrali cestu Myawaddy-Kawkareik. Podľa oficiálnych štatistík sa import znížil o 613,1 mil. USD oproti predošlému roku. 


Najdôležitejšie obchodné cesty na čínskej hranici sú rovnako pod kontrolou rebelov. Obchod s Čínou má hodnotu 2,4 mld. USD


V praxi to predstavuje vysokú cenu dopravy, nedostatok a ostro stúpajúce ceny dovážaného zbožia. 


Táto situácia je neudržateľná. Museli na dolár zaviesť fluktuačné pásmo a vývozcovia musia vymieňať svoj tovar iba za 50% obchodnej hodnoty zo stanovenej miery. Dovozcovia musia na trhu kupovať doláre vo fluktuačnom pásme. 


Toto malo okamžitý následok nedostatok ropy a plynu, prudko stúpajúce ceny a dlhé kolóny na palivo. Ďalšie odpisy národnej meny kyat [jeden kyat = 0,00044 EUR – pozn. prekl.] vyprovokovali rast cien všetkých komodít okrem jednej – pracovnej sily, čiže miezd. V najbližších mesiacoch môžeme očakávať nedostatok liekov a iného esenciálneho importovaného tovaru. 


Niektoré fabriky na oblečenie v Rangúne boli nútené zastaviť výrobu pre nedostatok diesla a výpadky elektriny. Hlad a nezamestnanosť nebude zo strany robotníckej triedy tolerovaná. 


Hlboká ekonomická kríza a občianska vojna neustále podkopávajú základy vojenského režimu. Nachádza sa v slepej uličke. Objektívne podmienky krajiny pozostávajú z vysoko horľavého materiálu, ktorý sa každú chvíľu môžu vznietiť. 

 

Obrázok: ministerstvo obrany, Wikipedia Commons



Liberáli a perspektívy pre režim 


Priebeh občianskej vojny obnovuje sebavedomie a odvahu mestských más. Masové hnutie sa zatiaľ nevytvorilo, no junta (teda aspoň časť z nej) si určite uvedomuje možnosť takéhoto scenáru ak sa situácia nezlepší. Ak nie, tak Čína určite áno. 

Okamžité zvrhnutie Hlainovej kliky zatiaľ nehrozí. Nie je však vylúčená obnova určitej viery v liberálov, konkrétne v ich líderku Aun Schan Su Ťij (ASSŤ). Postupom dianí si môžu znovuzískať určitú podporu. 


Liberáli, ktorí vedú tzv. Vládu národnej jednoty, však majú rovnaké buržoázne záujmy ako junta, vrátane smerovania na čínsky imperializmus. Delí ich hlavne obava armády, že stratí svoje privilégiá, ba že ich členovia budú perzekvovaní i keď samotná ASSŤ v minulosti riadila krajinu spolu s juntou. 


Top lídri ako Min Aun Hlain pravdepodobne ostanú nehybní vzhľadom na formujúcu sa revolučnú náladu. Určité vrstvy armády však môžu mať ambíciu opäť riadiť krajinu spolu s liberálmi.  


Marxisti v liberálov nesmú mať dôveru. Nie sú alternatívou pre mládež a pracujúcich. Už len podľa definície sú neochotnou a neefektívnou opozíciou voči vojenským svalnáčom. Viac sa boja pracujúcich ako junty. Keď bude treba, nebudú o nič menej brutálni ako armáda. 

Obrázok: Britannica


Vidíme to v praxi. Súčasne sa VNJ snaží vynútiť svoju autoritu. Keď v etnických oblastiach dobýjali mesto za mestom, museli ukázať silu. Ľudové obranné sily teda zabrali jedno okresné mesto v Sagainskom regióne. Ako vždy, miestni boli donútení ujsť z ich domovov. 


Nikto však netvrdí, že toto mesto je tak strategicky dôležité, že by muselo byť dobyté za každú cenu. The Irrawaddy následne tvrdí, že Sagainský región utrpel najviac strát, 32 civilistov zabitých a 50 zranených armádnymi náletmi od novembra 2023. 


Ak by sa VNJ vrátila k moci, pravdepodobne v spolupráci s vrstvami armády, je možné, že by bola nútená pristúpiť k určitým demokratickým reformám aby u más posilnila ilúzie. Brutalita mjanmarskej junty je však založená na ostrých protikladoch v spoločnosti. Hneď ako by pominuli oslavy, čo by pod všetkými tlakmi netrvalo dlho, pristúpili by k rovnakým metódam represie. 

 


Proletariát: kľúčový faktor

 

Ofenzívy podniknuté partizánmi junte uštedrili ťažké údery. Vládnuca klika sa obáva svojho zániku. Kľúčový faktor však na seba ešte neupozornil. 

Vzdanie sa práporov ľahkej pechoty odhalila zlomové línie prehnitej armády a reálnu možnosť ich prelomenia úprimným revolučným hnutím.

 

Ale väčšina „revolucionárov” si brúsi zuby na ozbrojenom konflikte a nie na budovaní revolučnej strany podľa vzoru boľševikov. To spôsobí, že keď pracujúci povstanú, prekvapí ich to. Presne toto sa stalo počas povstania proti puču v 2021, kde absencia revolučného vedenia umožnila liberálom prejsť do popredia. Hrozí opakovanie tohto scenáru. 


Trockij to brilantne vysvetlil v úvode do svojho diela História Ruskej revolúcie


„Masy povstanú nie s dopredu pripraveným plánom spoločenskej rekonštrukcie ale so silným pocitom, že už ďalej neznesú starý režim. Iba popredné vrstvy spoločenskej triedy majú politický program a ten si musí prejsť skúškou dianí a získať podporu más. Základný politický proces revolúcie teda pozostáva z postupného porozumenia problémov, ktoré pramenia zo spoločenskej krízy - aktívna orientácia más skrz metódu postupných odhadov.” 
„Energia más sa bez vedúcej organizácie vytratí ako para neuzavretá v piestovej skrini. Vecami každopádne hýbe tá para, nie piest alebo skriňa.” 

Obrázok: Wellred books


Proces postupných odhadov, čo sa týka mjanmarského proletariátu, súčasne robí krok vpred. Liberáli a ich spojenci však urobia všetko pre to, aby si masy urobili nesprávne závery. Revoluční komunisti neprestanú presadzovať správne perspektívy, ktoré ako jediné umožnia robotníkom splniť svoju historickú úlohu vedenia socialistickej revolúcie, prevzatie moci a oslobodenia utláčaných más od nekonečných barbarských kríz kapitalizmu. Preto musíme budovať silnú, revolučnú kádrovú organizáciu - najdôležitejšia a najnaliehavejšia úloha súčasnosti. 

 

43 zobrazení

Comments


bottom of page